ŽIŤ PO SVOJOM

Ani Jean (Jennifer Lopez) nemá ľahký život. Vysnívaná idylka mladej rodiny s dcérkou a výborne vybraným manželom padla za obeť ešte pred pôrodom Griff. Len jej krása jej pomohla ako-tak sa pretĺkať životom, no v skutočnosti bola otĺkaná práve ona. Pravidelné striedanie partnerov a čoraz horší výber viedol k domácemu násiliu, no Jean sa rozhodla dať tĺkovi Garrymu zbohom a utiecť. Lenže kam sa podejete? Vietor osudu zaveje Jean presne tam, kam si myslíte – k Einarovi na ranč. Už bežné stretnutie chlapíka so synovou nevestou neveští nič dobré a teraz si predstavte, že sa starý vlk Einar má pokúsiť žiť s tou, ktorá mu (podľa jeho slov) syna zabila. Je to nezávideniahodná situácia, ale možno prelomí ľady jedenásťročná Griff - Einarova vnučka...

Žiť po svojom je v podstate obyčajný film. Nepovie vám veľa nového a nemá príliš originálny scenár. Na pomery Lasseho Hallströma je dokonca až príliš predvídateľný. Koniec koncov, čo môžete čakať od štvoruholníka načrtnutých postáv, ktorých životy nestoja za veľa, ale keď sa spoja, mohla by sa objaviť aspoň iskra svetlej nádeje. Či ide o hudrajúceho Einara, ktorý pod hrubou šupou mrzutosti nájde pár hrejivých citov, Mitcha hľadajúceho odpustenie a nový zmysel života, tvrdohlavú Jean a najmä jej dcérku Griff, ktorej život sa zdá byť jednoduchý, ale skôr ako túto myšlienku vyrieknete, uvedomte si, že je vlastne polosirota, ktorá naráža skôr na týranie nevhodným výberom mužov jej vlastnou mamičkou. Žiť po svojom načrtáva miestami viac deja, ako sa vlastne udeje, ale to je v konečnom dôsledku len dobre. Napríklad čakáte líniu návratu naštvaného Garyho a v podstate sa jej dočkáte, no dostane odlišný priestor. Rovnako aj črtajúca sa romanca so šerifom či postavenie sa Mitcha voči medveďovi, ktorý ho takmer pripravil o život. To všetko tu je, aj nie je a pokiaľ existuje režisér, schopný aj z obyčajného scenára urobiť dôstojne ľudskú etudu viacerých životov, je to Lasse Hallström.

Už vo svojich predchádzajúcich dielkach ukázal, že sa vie o svojich hrdinov výborne postarať a výnimkou nie je ani štvoruholník Einar – Mitch – Jean – Griff plus pár vedľajších postáv. Fakt je, že na rozdiel od minulých filmov dostal na spracovanie obyčajnejší scenár, ktorý môže popri minulých projektoch pôsobiť len ako slabší derivát. O to väčšie a kvalitnejšie je jeho režisérske umenie, ktoré síce tentoraz neoslní ako napríklad pri Gilbertovi Grapeovi či Pravidlách muštárne, ale je výborným nadpriemerným žánrovým kúskom. Hallström totiž svoje postavy i hercov miluje, vie im poskytnúť priestor na realizáciu a divákovi na premýšľanie alebo aspoň spokojné sledovanie. Hallström si volí zvláštne tempo – film je vo svojich 107 minútach dosť pomalý, ale je to zámer súvisiaci s nie veľmi dynamickým posunom v rámci vzťahov štvoruholníka. Atmosféra snímky je navyše dosť zvláštna – pred ňou ani po nej veľa necítite, ale na tie dve necelé hodinky v kine vás pohltí. Opäť možno pripomenúť, že pri režisérovi tohto formátu je to čiastočne škoda a s tým sa nedá nesúhlasiť. Ale Žiť po svojom nemá v rámci filmovej histórie najšťastnejšiu cestu na plátna (podobne ako jeho hrdinovia – že by zvláštna analógia), pretože vznikal ešte pred dvomi rokmi a až teraz ho Miramax po odchode Weinsteinovcov pustil do kín. Ale trúfam si povedať, že jeho príchod je predsa len dobrý, už len kvôli nasledujúcim atribútom.

Herecké výkony. Tak ako má Hallström svojich hercov rád, tak sa mu oni dokážu odvďačiť. Začnime Robertom Redfordom, o ktorom budú viacerí hovoriť, že tu iba zreprízoval svojho Zaklínača koní. Nebudú ďaleko od pravdy, ale zatrpknutosť Einara je predsa len väčšia a Redford ju výborne podáva. Je to pán herec a tento part mu krásne sadne, hoci po zlatú sošku si určite nepôjde. To Morgan Freeman vie zahrať parťáka v hocijakom prevedení. Vie to Frank Darabont, ktorý ho obsadil do Vykúpenia z väznice Shawshank, vie to Clint Eastwood, vďaka ktorému získal Freeman Oscara a vie to aj Lasse Hallström. A vedia to aj mnohí iní režiséri a pokiaľ sa im má Freeman odvďačiť presnou úlohou Mitcha, tak je to rozhodne prínos filmu. Becca Richards v podobe jedenásťročnej Griff je zaujímavým objavom, ale nie som si istý, či má aj budúcnosť alebo ide o solídny jednorazový výkon pre tento film a neskôr zapadne v seriáloch alebo malých filmoch. A napokon je tu J-Lo, ktorá hrá... Spočiatku ženu a la Slim z thrileru Dosť, dokonca aj záber na prvú podliatinu jasne evokuje tento nie veľmi vydarený počin z roku 2002. Ale postupne si na ňu zvyknete a nebude vám veľmi ani vadiť. Jej výkon je dosť umiernený a po skončení filmu som uvažoval, že séria hereckých výkonov by sa tu mohla zlepšiť jedine, ak by bola Jennifer Lopez nahradená. Ani za dva dni premýšľania som však nezistil, že kým, pretože tá rola je pre ňu tak presne písaná... že som sa napokon zmieril s tým, že sa na ňu vlastne veľmi hodí. A pokiaľ vás neirituje na plátne J-Lo, to je hneď bod k dobru...

Lasse Hallström má pre nás nový film. Nie je to žiadny kúsok do jeho zbierky TOP filmov. Nie je to ani žiadna výrazná dráma. Ale je to solídny a dobrý film, ktorý si zaslúži pozornosť aj v kinách, pretože takto ľudsky nevie nakrúcať mnoho tvorcov. Je pravda, že film rýchlo vyšumí z hlavy, ale na druhej strane, je to jeden z mála filmov pre milovníkov Roberta Redforda či Morgana Freemana. A jednoznačne ide o najlepšiu voľbu posledných týždňov (až mesiacov) pre divákov nad 50 rokov, ktorí vám budú tvrdiť, že do kina ich nedostanete, pretože tam hrajú samé americké strieľačky. Ak máte tetu či babku, ktorá s vami ešte ochotne do kina pôjde, ale musíte starostlivo uvažovať nad výberom filmu, Život po svojom je tutovka.

An Unfinished Life (USA/SRN, 2005, 105 min.)
Réžia: Lasse Hallström. Scenár: Mark Spragg, Virginia Korus Spragg. Kamera: Oliver Stapleton. Hudba: Deborah Lurie. Hrajú: Robert Redford, Jennifer Lopez, Morgan Freeman, Josh Lucas, Damian Lewis, Camryn Manheim, Becca Gardner, Lynda Boyd, R. Nelson Brown