NÁŠ OTEC PES

Scenár sa zdá byť príliš jednoduchý a odkazuje na množstvo podobných existujúcich komédií. A aby tých odkazov nebolo málo, v skutočnosti ide o remake rovnomenného projektu (aspoň v originálnom názve) z roku 1959. Zmenilo sa niečo za 50 rokov? Na poli scenáristických invencií v podstate vôbec nič a v subžánri rodinných komédií či hovoriaceho zverstva, sme si už zvykli na všeličo. Ba čo viac, všetko je tu už dávno videné, suché vtipy vyrieknuté a nových je príliš málo na to, aby sa bežný divák bavil tak, ako režisér či ústredný herec Tim Allen chceli. Zoberte si Mačky a psov, Strelené piatky či úplne iné projekty a z každého tu nájdete kúsok. Zamiešajte to dokopy a v neposlednom rade pridajte starnúceho a už čoraz zúfalejšieho Allena...

Áno, je to smutné, ale zo slušného zabávača sa stala vyhasnutá hviezda a tento rok jeho nedostatky jasne zvýrazní. Či už je to týmto filmom, alebo pripravovaným tretím Santa Clausom. Allen je očividne v koncoch, snaží sa priniesť do kín čo-to nové, ale jeho projekty musia poriadne zrážať svoj rozpočet (a on svoju gážu), aby sa vôbec zaplatili. Jeho vtipy už toľko nefungujú, pretože tradičné grimasy sú už príliš okukané a Tim nevie nič nové vymyslieť. Ba čo viac, jeho kúsky ako štvornohého prevtelenia sú miestami vtipnejšie, ako u samotného psíka.

Je to tak, ani druhá ústredná postava (t. j. tristoročný chlpáč) nevie dodať prakticky šablónovitej komédii ten správny rozmer. Teda, ako pre koho, diváci s jednociferným vekom, by mohli byť spokojní (koniec koncov, pre nich vôbec distribútor film uvádza a navyše mal premiéru príznačne na Deň detí), ale obávam sa, že už starší návštevníci základných škôl mávnu rukou a pôjdu radšej na Antarcticu, alebo posledných X-Menov. Všetko je tu príliš obyčajné, ošúchané, psie triky už dnes nikoho nebavia, tak ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi.

Keď vám nefunguje dvojica hlavných postáv (očividne trpiaca narýchlo zlepeným scenárom a priemernou réžiou), kto vás dokáže zachrániť od katastrofálneho hodnotenia? Predsa vedľajšie úlohy, v ktorých exceluje najmä Robert Downey, Jr v úlohe vedátora, ktorý nemá v hlave úplne jasno, ale predsa je živším elementom v mori priemernosti. Danny Glover je tu skôr do počtu, ale radšej sa pozerať na jeho bossa, ako smutne sledovať desiatky minút jeho podriadeného Allena či jeho psiu verziu.

Blíži sa koniec sveta, keď už ani Walt Disney nie je zárukou kvalitného detského filmu? Očividne áno. Po ešte akceptovateľných kúskoch typu The Kid a The Princess Diaries (iba prvý diel, prosím) sa na nás začína valiť horda priemernosti a brakov. Dajme od nich všetci ruky preč a uštedríme Disneymu lekciu. A čo sa týka detí prvého stupňa, tie môže odradiť napríklad prítomnosť titulkov. Iste, dabing by bol zbytočne drahý a film si ho nezaslúži. Takto bude snáď spravodlivo trpieť v menšej návštevnosti... A všetci dospeláci by sa mu mali vyhnúť úplne, pretože inak budú nespravodlivo trpieť oni!

The Shaggy Dog (USA, 2006, 98 min.)
Réžia: Brian Robbins. Scenár: The Wibberleys, Geoff Rodkey, Jack Amiel, Michael Begler. Kamera: Gabriel Beristain. Hudba: Alan Menken. Hrajú: Tim Allen, Robert Downey Jr., Kristin Davis, Danny Glover, Spencer Breslin, Zena Grey, Jane Curtin