HĽADÁ SA MŔTVOLA

Film Hľadá sa mŕtvola bol premietaný pred viac ako polrokom na bratislavskom filmovom festivale. Rozhodne nepatril medzi favoritov divákov alebo kritiky. Šlo o štandardnú predpremiéru tejto americkej „čiernej“ komédie (na môj vkus s príliš zamotaným príbehom, ale zato bez logických chýb). Jej téma by sa dala sformulovať otázkou, či možno spáchať dokonalý zločin a užívať si beztrestne zvyšok života. Vyskytla sa len jediná chybička krásy: nápadná (ne)vedomá inšpirácia tvorcov filmom Fargo od bratov Coenovcov z roku 1996. A podobností nie je málo. Dej sa odohráva v zasneženej krajine, ktorá je vizuálne komponovaná takmer rovnako ako vo Fargu so zvláštnou neurčitosťou priestoru (jednoliate plochy bielej farby). Aj tu vystupujú dvaja nešikovní „gangstri“ a aj oni sa pokúšajú o únos. A nakoniec hlavná postava sa pokúša získať značný obnos peňazí podvodom. Ale na druhej strane prečo nenakrútiť film bez ohľadu na to, že sa označeniu „vykrádačka Farga“ nevyhne. To si možno zaslúži jednu hviezdičku za odvahu.

Snímka Hľadá sa mŕtvola však nepresahuje spomínané Fargo a to doslova v ničom. Má síce bližšie k európskemu filmu ako k hollywoodskej mainstreamovej produkcii, (a nebude to len zasneženou krajinou). Napríklad vrstvenie príbehu a tiahnutie až k akejsi epizodickosti rozprávania, alebo čierny humor a melodramatické presahy, ale aj akčné scény hlavne v závere. No na nakrútenie kvalitného filmu len toto nestačí. Scenárista a režisér sú v hranom filme prakticky nováčikovia. Doposiaľ mali (až na jednu výnimku) skúsenosti len s televíznou a video produkciou, čo sa viditeľne prejavilo na nezvládnutej dramaturgii. Práca s hercami má tiež nedostatky, najmä Holly Hunter nemala väčší priestor a jej postava vyznieva plocho. Najzaujímavejšie je spracovaný vzťah Barnella a poisťovacieho agenta Teda. Ribisi je v konfrontačných scénach rovnocenným Williamsovym partnerom a často ho výrazne presahuje.

A prečo sa vlastne dej odohráva v zimnej krajine a tým ešte viac pripomína Fargo? Zasnežené pláne a kopce nie sú samoúčelnou kulisou. Ona totiž naozaj vytvára dostatočnú atmosféru izolácie Barnella v nehostinnej krajine. Pani Barnellová sa pokúša utiecť hneď v úvode, no ide o márny pokus. Barnell teda vidí jediné riešenie v riskantnom podvode. Preto je možné jeho „hru s mŕtvolou“ vnímať ako dostatočne motivovanú. A zmrznuté telo predsa len vydrží zopár dní naviac v pôvodnom stave a nepodľahne rozkladu. V prípade, že by sa dej odohrával napríklad na Floride, šlo by pravdepodobne o krátkometrážny film. To znamená, že už samotnej myšlienka stratenej mŕtvoly bola podmienená chladným prostredím. Aj v komédii (myslím v tej inteligentnej) by malo byť konanie postáv ako-tak uveriteľné. Na druhej strane sa v tomto filme pracuje do značnej miery aj s náhodou, z čoho vzniká pocit, že postavy sú figúrkami v rukách scenáristu. To je istá daň za komplikovanú zápletku a prekvapujúce rozuzlenie.

Komédií zo zimného prostredia je v našej distribúcii ako šafranu. Ak sa budem pozerať na film o zmrznutej mŕtvole, ako na debut a ak spomínanú podobnosť s Fargom budem brať len ako číru neznalosť alebo úprimný obdiv k tvorbe Coenovcov, tak ide o príjemné kino. No dva uvedené predpoklady možno vnímať aj z úplne opačného pohľadu - ako nedostatky. Pravda bude niekde uprostred.

The Big White (USA, 2005, 100 min.)
Réžia: Mark Mylod. Scenár: Collin Friesen. Kamera: James Glennon. Hudba: Mark Mothersbaugh. Hrajú: Robin Williams, Holly Hunter, Giovanni Ribisi, Tim Blake Nelson, Alison Lohman.