SHOW SA ZAČÍNA

Pri filmoch nakrútených „podľa skutočných udalostí“ je vždy ošemetná otázka, ako verne boli oné skutočné udalosti prenesené na plátno a aký podiel má na výsledku umelecká predstavivosť tvorcov. V prípade Laury Hendersonovej je isté toľko, že naozaj žila a vlastnila jediné divadlo v Londýne, ktoré fungovalo nepretržite počas celej druhej svetovej vojny a pretrpelo aj nemecké nálety pri leteckých bojoch o Britániu. Pravdou je aj to, že Windmill Theatre patril v prostredí vtedajšieho West Endu k najodvážnejším scénam. No detaily o vzťahoch medzi aktérmi príbehu, ťažko brať inak, než ako fikciu – čo im však neuberá na čare.

Jadrom filmu je krehká rovnováha medzi Laurou a Vivianom. Obaja sú silné osobnosti; svoje názory si vedia obhajovať veľmi razantne a zákonite si pravidelne lezú na nervy. Zároveň však vedia, že sa výborne dopĺňajú, a vládne medzi nimi hlboký rešpekt. Okrem toho si žiarlivo strážia svoje súkromie a úzkostlivo dbajú o to, aby ich vzťah bol (aj vzhľadom na vek) prísne profesionálny. Toto typicky britské usporiadanie sa dá vychutnať najmä zásluhou prvotriedneho herectva hlavných predstaviteľov. Judi Dench podáva tradične precízny, neafektovaný a pritom ľudský výkon – táto dáma by asi nedokázala niečo zle zahrať, ani keby veľmi chcela (ibaže by mala zahrať netalentovanú herečku – ale odbočujem). Ďalší veterán Bob Hoskins, ktorý hral už všetky možné typy od mafiánskych bossov po jedného z dvojice Super Mario Bros., takisto zvláda svoju postavu podľa očakávania a vôbec sa pri Judi Dench nestratí.

Show sa začína je však predovšetkým príbeh o kabarete, a ten je vždy dielom mnohých ľudí – v tomto prípade najmä mnohých mladých tanečníc, ktoré musia prekonávať pestré problémy od ostýchavosti na javisku cez davy ctiteľov až po nemecké bombardovanie. Medzi vedľajšími postavami sa tak zaskvie Kelly Reilly, ostatné sú však pomerne nevýrazné.

Hoci sa táto snímka nedá označiť za typický muzikál, zábery z predstavení tvoria podstatnú časť príbehu Windmill Theatru. Samy o sebe predstavujú príjemný zážitok – najmä vďaka spôsobu, akým tvorcovia vzdávajú úctu dobovej estetike bez toho, že by zábery pôsobili staromódne. Hudobná a najmä spevácka stránka piesní je tiež výborne zvládnutá, aj vďaka tomu, že jednu z vedľajších postáv hrá spevácka hviezda Will Young. Tanečné výkony nie sú nijako ohurujúce – stratégiou divadla bolo totiž hľadať výrazné dievčatá s osobnosťou a nie štandardné javiskové typy.

Na svoju tému a žáner má Show sa začína pomerne dobré tempo a uplynie ako voda (na predstavení v multikine dokonca vydržala skupinka unudených „tunerov“ s pipkami v hľadisku až do konca; určite to nebolo kvôli nahote vo filme – mimochodom veľmi cudne zobrazenej). Scenár však občas trochu zadrháva a motivácia postáv je tým pádom miestami nie celkom jasná. Navyše je pointa snímky oslabená faktom, že žijeme v dobe, ktorá má oveľa liberálnejší prístup k zobrazovaniu nahoty, než panoval v medzivojnovom Anglicku. Autorom sa ani pri najlepšej snahe nepodarilo tento kultúrny odstup vymazať – nie som si ani istý, či je to vôbec možné. Ani táto okolnosť však nemení nič na tom, že ide o kvalitný a prekvapujúco príjemný film.

Mrs. Henderson Presents (UK, 2005, 103 min.)
Réžia: Stephen Frears. Scenár: David Rose, Kathy Rose, Martin Sherman. Kamera: Andrew Dunn. Hudba: George Fenton. Hrajú: Judi Dench, Bob Hoskins, Will Young, Christopher Guest, Thelma Barlow, Kelly Reilly, Anna Brewster