BEŠTIA KARLA

Sedemnásťročná Karla Homolková (nie je to Češka, ale predchodcov má z našej susednej krajiny) študuje veterinu a zoznámi sa s Paulom. Je to na pohľad dobrý chlapík, ku ktorému Karla zahorí vášňou a v hlave jej začnú víriť myšlienky typu „toto je muž, ktorého si zoberiem“. Stane sa, o pár rokov žijú Karla a Paul spolu, ale od bežného páru majú ďaleko. Paulova psychika i fyzické sklony sa dajú opísať hocijakými slovami, len nie normálnymi. Manžel Karly totiž raz dostane chuť na jej mladšiu sestru, ktorú ona uspí medikamentom z veterinárskej kliniky a on ju potom znásilní a zabije. Čo urobí Karla? Nič! Akurát sa k nemu pridá a pomôže mu telo sestry upratať. Nie je to normálne, ale to je iba začiatok. Dvojica totiž v podobných praktikách pokračuje a je celkom možné, že keď sa Paulovi minie zásoba dievčat, začne siahať aj po najbližšom okolí...

Na tomto mieste treba podotknúť fakt, že celý príbeh je rozprávaný z retrospektívy. T.j. Karla sedí vo väzení, rozpráva zážitky väzenskému psychiatrovi a jej cieľom je dostať sa z väzenia von, pretože manžela udala a pre seba chce buď miernejší trest, alebo prepustenie. Ponechám teraz na vašom uvažovaní, či je to celkom normálne, ale tvorcovia filmu si to očividne myslia a pomerne absurdný príbeh ukazujú úplne štandardným spôsobom. A to celému filmu najviac škodí!

Námet sa dal uchopiť rôznymi spôsobmi. A jedinou invenciou filmárov je práve retrospektívny pohľad na hrozné udalosti. T. j. film nekráča priamo k svojmu napínavému či nečakanému koncu. Naopak, stačí si prečítať pár info na internete a viete, že Karlu Homolkovu nedávno prepustili, takže jej snaha o akceptáciu miernejšieho trestu vlastne vyšla. Nie je to žiaden spoiler, ale fakt, s ktorým môžete rátať. Celý film je totiž nakrútený týmto spôsobom – o Karlu sa vlastne nemusíte ani báť, hoci nejedna rana sa ujde aj jej a môže sa štylizovať do pozície spolutrpiteľky. Ale keďže už sedí vo väzení a spätne rozpráva svoj príbeh, je jasné, že prežila. 

Karla očividne nie je normálna. Keby bola, len ťažko pomôže manželovi znásilniť a zabiť svoju mladšiu sestru. Tvorcovia sa však rozhodli ospravedlniť tento fakt dosť (s)prostým spôsobom – snažia sa nás presvedčiť, že miluje Paula natoľko, že mu všetky nehanebnosti tolerovala. Táto skutočnosť však občas naráža na ťažký kontrast v podobe tvrdenia, že Karla je veľmi inteligentná a dokáže manipulovať s ľuďmi. Keď si dáte tieto dva fakty dohromady, tak vám vyjde, že Karla je dosť zvláštna osoba. Hoci tieto fakty idú dokopy, jej psychika očividne nebude stopercentne v poriadku. Navyše, snímke to dosť škodí...

Vypadol chronologický spôsob nakrúcania, ktorý by vás hnal k otáznemu koncu. Odpadla aj snaha o úpravu deja vďaka tomu, že ho rozpráva Karla. A chyby formy sa objavujú aj na ďalších miestach. Tak napríklad celý film je zameraný na sex a vraždy, ale veľa z nich neuvidíte. Niežeby som mal záujem o to, aby sa z Karly stal snuff, ale toľko proklamované napätie či posadnutosť sa tu veľmi vykresliť nepodarilo. Toto nie je horor, v ktorom to najstrašidelnejšie možno nechať tajomné a na plátne nezobrazené. A je to obrovská škoda, pretože vám z celého príbehu vyjde Karla ako menej zaujímavá osobnosť, ktorá vás ničím nedokáže prekvapiť. A Paul je vlastne úplný blázon, ale jeho vyčíňanie a personalita sa vo filme nevykresľuje. Napriek tomu si však „osemnástkovú“ prístupnosť film predsa len zaslúži – za nejeden útok na psychiku diváka. Pretože hoci vyčíňanie tejto dvojice nie je normálne, vystupuje v ňom rada nevinných obetí a práve pohľad na ne a celú absurdnú situáciu, vám môžu neraz zdvihnúť žalúdok. Azda sa tu tvorcovia snažili zobraziť aj počínanie vraha, ale aj v ňom skôr zlyhávajú a tápajú iba na povrchu nechutností a pokrivenej ľudskej duše. Hlbšie, hlbšie, aspoň ako v prípade Aileen v Monster, tak by to divák potreboval, aby si z filmu odniesol lepší (hoci na škále hodnotenia a spriaznenosti vlastne horší) pocit.

Výsledné hodnotenie zrážajú aj herecké výkony. Snaha obsadiť blondínku menom Laura Prepon vychádza v mojich očiach naprázdno. S úpenlivým pohľadom a jediným hereckým výrazom sa celý film na pleciach niesť nedá, najmä, keď sa má krútiť aj okolo psychiky. Po polovici prechádza Laurina snaha do úplnej monotónnosti – či sa ocitáme vo víre vražedného diania alebo ju mlčky sledujeme v cele, jej výraz je stále rovnaký. To Misha Collins ako Paul pre zmenu prehráva už od prvého výstupu v príbehu. Opäť raz dosiahnutý kontrast, ale v opačnej snahe a navyše jeho ostrosť vychádza ako škodlivá.

Ísť na Karlu alebo neísť? Veľké plátno nemá tomuto filmu čo ponúknuť a vice versa. Počkajte si radšej na video, kde Karle čiastočne hrozí zapadnutie. Pokiaľ na ňu zabudnete, nič sa nestane. A ak si na ňu náhodou spomeniete, uvidíte jej neradostný príbeh za menej peňazí. Vo výslednom hodnotení ide iba o priemerný počin, s ktorým sa snáď malo počkať ešte ďalších pár rokov, najmä po kvalitatívne lepšom Monštre spred troch rokov.

Karla (USA, 2006, 99 min.)
Réžia: Joel Bender. Scenár: Joel Bender, Manette Rosen, Michael D. Sellers. Kamera: Charles Mills. Hudba: Shawn K. Clement, Tim Jones. Hrajú: Laura Prepon, Misha Collins, Tess Harper, Leonard Kelly-Young, Cherilyn Hayres, Emilie Jacobs