PRACHY DĚLAJ ČLOVĚKA

Plán na rýchle zbohatnutie? Rôzne formy rabovania peniažkov? Traja nie veľmi skúsení úbožiaci, ktorí si chcú len trošku prilepšiť, no nemajú na to potrebnú gráciu. Taká je premisa filmu Prachy dělaj člověka prichádzajúceho do našich kín. Nie veľmi originálna, ale v našich končinách nie až tak často vyskúšaná, takže zvedavosť našinca na spracovanie takého námetu nemusí byť nízka. Najmä s hereckým obsadením a prísľubom scenára Radka Johna.

Čo sa týka scenára, je dosť ťažkopádny. Zámer spojiť príhody troch kamošov a dvoch veľkých lúpeží dosť škrípu. Nie ani tak tým, že také trio loserov si ťažko môže trúfnuť na zločin takého kalibru, ale skôr tým, že dve rabovačky sú také nesúrodé, že do deja dosť ťažko zapadajú. Ale slušný pokus lákajúci primárne českých divákov. Ďalší problém tkvie v tom, že vo filme sa vlastne s výnimkou úvodu, záveru a niekoľkých rabovačiek vlastne veľa nedeje. Nie je to nič neobvyklé, že taký scenár sa vyplní najmä prípravou na veľký plán, no výsledok je opäť dosť nezaujímavý. Ani príprava na lúpež nie je taká britká a šikovná, ako by ste si mysleli (a videli v množstve iných filmov) a ani samotná exekúcia nie je taká napínavá a akčná. Napadá ma len jedno slovo popisujúce tento výsledok: nuda. A ani trojica známych a rozlične hrajúcich hercov tento fakt nezmení, pretože na pleciach nedokážu niesť chabý a ťažko naplnený scenár.

Filmu chýba ľahkosť a grácia, ktorú má Dannyho jedenástka či dvanástka. To znamená, že najmä príprava na zločin a zhŕňanie inputov na jeho vykonanie je u Dannyho oveľa zábavnejšia. Tu sa len pozeráte a občas vzdychnete od nudy, že áno, takto by to mohlo byť, ale nie je to až také prekvapivé. Master plan na zločiny sa rozhodne tvorí inak a nie je taký ťažkopádny. Tá pohodička sálajúca z Dannyho jedenástky je nahradená drámou. Je to tak, Prachy dělaj člověka sa tvária síce ako komédia (resp. čierna komédia), ale polovicu filmu tvorí nepotrebná dráma. Akoby sa tvorcovia rozhodli nezobrať si na paškál a variáciu iba jeden film Stevena Soderbergha, ale rovno dva. A tým druhým je dramatická mozaika Traffic, z ktorej si zobrali pár dramatických križovatiek a rozhodovanie hrdinov. Úprimne, táto žánrová rozdielnosť filmu nesedí, resp. je oveľa nesúrodejšia ako napríklad v Tommyho pekle. Resp. je neznesiteľnejšia a aj sa ťažko akceptuje, aj máte problém preladiť z jednej vlny na druhú.

Čo-to sa snažila zachrániť forma filmu, ale márne. Chlumský nakrúca solídne, ale nemá ešte také precvičené grify ako Karel Janák. Škoda, no pokiaľ by mal viac peňazí, určite by nám doprial viac ako len dynamické úvodné titulky a zopár explózií. Každopádne súhlasím s názormi, že forma sa môže viacerým divákom zapáčiť natoľko, že ospravedlnia obsahové lapsusy a film bez problémov dopozerajú do konca a nízke hodnotenie budú chcieť trošku zvýšiť. Áno, forma ukazuje nádej pre tento i český film všeobecne, čo nie je na škodu.

S ústrednou hereckou trojicou mám rozličné skúsenosti. Každopádne prevažujú tie pozitívne – Ondřej Vetchý a Tomáš Hanák nesklamú ani tentoraz, nakoľko sú ich postavy písané na telo a aj vhodne zahrané. Prekvapí však (pozitívne) Michal Suchánek, ktorý po dlhých rokoch v Tele-tele radšej zvolil minimalizmus a jeho postave v podstate aj sedí. Takže áno, kvôli hercom sa do kina môžete vydať.

Horšie je to s celkovým vyznením filmu. Zabudnite na českú verziu Dannyho jedenástky, toto je schizofrenický dramaticko-komediálny kúsok, ktorý mal zaujímavý námet o spojení známych lúpeží, ale scenár ho dosť pochoval a zvyšné elementy (forma, herci) ho ťažko zdvíhajú aspoň na hranicu priemeru.

Prachy dělaj člověka (ČR, 2006, 110 min.)
Réžia: Jiří Chlumský. Scenár: Radek John. Kamera: Tomáš Juríček, (zábery zo Srí Lanky Ramúnas Greičius). Hudba: skupina CLOU a František Soukup. Hrajú: Tomáš Hanák, Ondřej Vetchý, Michal Suchánek, Renata Prokopová, Anna Šišková, Marek Vašut, Gábina Partyšová, Ivana Christová