TRANSFORMERS

Sam Witwicky (Shia LaBeouf) je pre spolužiakov trapko. Ale nie je hlúpy a nešikovný a navyše, je výnimočný. Jeho prapradedko koncom 19. storočia viedol na Severný pól výpravu, ktorá čistou náhodou narazila na veľkého robota uväzneného v ľade. Kapitán Archibald Witwicky omylom aktivoval navádzací systém robota a ten mu za odmenu do okuliarov vygravíroval mapu ukazujúcu cestu ku Kocke. Kapitán dožil slepý v ústave pre duševne chorých. Jeho osobné veci prechádzali z generácie na generáciu, až sa dostali k Samovi. A je tu ešte jedna maličkosť, ktorá Sama robí výnimočným. Jeho prvé auto. Nielenže naň zbalí neuveriteľne sexy mechaničku (Megan Fox), navyše sa ukáže, že ono žlté Camaro je mimozemský robot menom Bumblebee a nie je na našej planéte sám. A nie sú tu len jeho kamaráti. 

Cool, veľkí, hluční, hraví. Teda, nieže by Transformeri z detských postieľok vytlačili plyšových My Little Ponnies, ale zábava s nimi je. Najmä na rovine dieťaťa v dospelákovi. Áno, príbeh a zápletka sú jednoduchšie než myseľ (filmového) zadáka školského futbalového tímu, ale.. Hlavnou Bayovou devízou je ohromujúci vizuál a premakaný zvuk a talent urobiť SCÉNU. Svetlo popoludňajšieho, ideálne zapadajúceho, augustového slnka lichotí tváram spotených a zafúľaných hrdinov v dotrhaných tričkách. Ich gestá a postoje sú vďaka kamerovým obletom ešte monumentálnejšie a patetickejšie. Akcia je vďaka šialeným nástrihom detailov a polodetailov (snímaných z ruky!) ešte zbesilejšia a organizované pohyby skupín vďaka vtáčej perspektíve pôsobia ako tanec formácií. Vtáčie perspektívy a odstup do väčších záberov tiež sprehľadňujú chaos a zmätok akčných sekvencií spôsobený frenetickým nasekaním menších záberov, odstraňujú pocit únavnosti. Spomalené zábery čohokoľvek a kohokoľvek nasledované prudkým nástupom pôvode stlmeného zvuku (explózie, kolízie, streľby, kriku a pod.) a súčasným „zrýchlením“ do normálu rozbúšia srdce, dýchanie sa stane plytkým a rýchlym, môže dôjsť k zatajeniu dychu. Znova a znova.  

Transformers sú sexy. Živočíšne sexy. A to otvorene, žiadne hry na čítanie gestiky. Všetko na rovinu. Nielen že, čo scéna, to štylistické orgie, ale aj premyslená réžia. Či už sú to armádne akcie v púšti, technické hračičky alebo automechaničky naťahujúce sa ponad otvorenú kapotu žltého Camara, či počítačové analytičky na 12cm podpätkoch. To, že najmä Autoboti majú každý svoje kúzlo osobnosti je tak trochu dané námetom, no aj tak je scéna zvítania jedna z naj. Podobne ako chalansky testosterónové momenty zafungujú aj sekvencie s krásne premyslenou mizanscénou apelujúcou na spomienky na detstvo a ranú mladosť „mojej“ generácie. Paradoxne, chalanské scény fungovali aj na mňa a „spomienkové“ scény zafungujú aj pre tých, čo nemajú „ten“ zážitok. Niekto si tak vychutná režijne premyslenú scénu, iní (viz diskusie) si zaspomínajú na E.T. mimozemšťana, či Jurský park (pohár s vodou vystriedala technika). Plusom je, že aj napriek silným scénam sa film nerozpadá. Jeho súdržnosť zaisťuje malý trik – vopred zadefinovaný cieľ, ku ktorému smerujú všetky parciálne akcie a veľký trik – všetko sa valí, že to registrujete akurát dobu potrebnú. Krásne jednoduché, povrchné, naivné, ale nie hlúpe.

Výraznou devízou filmu je jeho humor. Hlášky typy „Bez hlavy už nie si taký hustý!“ sú v zásade povinná jazda a disponujú nimi všetci. Snáď okrem čivavy Moja, ktorej šteky sú, povedzme, šité na telo. Vtip a šarm nepostrádajú ani rôzne absurdné situácie. Pridajte solitérske postavy či už Bernieho Maca, Anthonyho Andersona, alebo Johna Turturra či povinné zastúpenie vo vláde v podobe Johna Voighta. A malého zákerného robota, výzorovo pripomínajúceho Predátora (kusadlá) a pohybom Jar Jar Binksa. Ako bonus majú Bayove filmy dobrý zvyk udržiavať akúsi zvrátenú „no jasne“ korektnosť - reprezentatívnosť postáv podľa rasových a národnostných hľadísk a v obdobnom duchu rešpektuje aj povolanie, pohlavie a u žien farbu vlasov. Afroameričania sú komici, Ázijci majú na starosti techniku, úradníci sú #*@?! a vojaci sú správňaci. Brunetky sú sexy drsňáčky a blondínky sú sexy intelektuálky. Nezabúdajú ani reflektovať aktuálne medzinárodnú situáciu, takže za hlavných podozrivých z útokov na informačné systémy sú označení popri Rusoch a Číňanoch aj Severní Kórejci.