NÁVRAT BOCIANOV

Bolo by až príliš jednoduché rysovať paralelu medzi režisérom Repkom a hlavnou hrdinkou Vandou. Repka sa narodil vo Frankfurte nad Mohanom, na Slovensko prišiel podľa vlastných slov pred jedenástimi rokmi... Čo nám to však povie o filme? Pramálo, ak vôbec niečo. Skúsenosť je neprenosná, a do umeleckej fikcie je o to ťažšie ju preniesť. Rovnako neposlúži táto paralela ani ako argument akejsi „realistickosti“ príbehu. Akokoľvek reálny základ slúži tvorcom pri nakrúcaní, dôležitá je ich schopnosť umelecky ho stvárniť. A tá Repkovi zjavne nechýba.

Čo na Návrate bocianov jednoznačne kvitujem, je fakt, že režisér sa nesnaží za každú cenu vytvoriť veľké umenie. Jeho prvoradým cieľom je rozpovedať nie príliš zložitý príbeh, jasne komunikovať divákovi jeho základné posolstvá. Je sympatické sledovať, že Repkovi nie sú a priori cudzie žánrové postupy. Hlavná príbehová línia má presnú, dôsledne rozvrhnutú štruktúru. Prepojenia medzi jednotlivými udalosťami sú pekne plynulé, nič tu výraznejšie nevyčnieva. Vďaka tomu sa príbeh posúva celkom hladko a môžu sa pripájať ďalšie tematické línie (prevádzanie ľudí...). V tomto ohľade sa režisérovi osvedčila spolupráca na scenári s publicistom Eugenom Gindlom (to on priniesol tému prevádzania). Príbeh pôsobí konzistentne, nerozpadol sa autorom pod rukami. Zároveň je rozhodne pozitívne, že všetky línie sú dotiahnuté do konca, nestrácajú sa kdesi v zabudnutí.

Plusom filmu sú aj postavy. Motivácie ich konania sú scenáristicky podchytené, ich činy tak nepôsobia umelo. Nenájdeme tu žiadne hlboké psychologické sondy, čo v tomto prípade vôbec nie je na škodu. Postavy sú vykreslené tak, že vám pravdepodobne nebude robiť problém držať im palce a priať im kúsok (spoločného) šťastia. Zásluhu na tom majú aj herci rôznych národností a generácií, ktorí sa vo filme vhodne dopĺňajú a „nahrávajú“ si. Repka vytvoril rôznorodý, no súdržný ansámbel, čo sa tiež podpísalo na celkovej atmosfére filmu. Dokonca aj repliky prednášané v rôznych jazykoch znejú prirodzene. Slovenčina Radoslava Brzobohatého či Kathariny Lorenz netrhá uši a nepôsobí trápne. Lorenz striedavo prednáša repliky v slovenčine a nemčine, no vzhľadom na charakter postavy a jednotlivé scény to nijako neprekáža. Aj v tomto ohľade Návrat bocianov milo prekvapil, pretože jazyková stránka býva často problémom slovenských filmov...

Film je kvalitne spracovaný aj po technickej stránke. Kamera Mira Gábora ponúka precízne komponované zábery. Celkovo som mal z tejto zložky veľmi pozitívny pocit, hovoril som si, že za takúto prácu sa nemusíme hanbiť ani v porovnaní so zahraničnou konkurenciou. Film nepôsobí vôbec amatérsky či lacno, práve naopak: sú tu letecké zábery, žeriavové, švenky a jazdy sú na vysokej technickej úrovni. Toto všetko je vhodne rytmizované strihačmi Marošom Šlapetom a Oliverom Weissom (strihal napríklad Wendersov film Nechoď klopať na dvere). Skrátka, pri sledovaní som mal pocit, že sa pozerám na plnohodnotné kino, že režisér je schopný vyjadrovať sa prostredníctvom pohyblivých obrázkov bez výraznejších zaváhaní.

Hoci som mal pre Návrat bocianov doteraz iba slová chvály, nájde sa tu pár chybičiek krásy. Možno je to vec vkusu, ale niektoré scény sa mi zdali trochu preexponované, iné trochu zbytočné (zachádzka na cintorín, kam Karol vezme Davida...). Nemá však zmysel rozpitvávať ich. Celkový dojem z filmu Martina Repku je pozitívny. Moja túžba odchádzať z kinosály s príjemným pocitom sa naplnila. Som rád, že som Návrat bocianov videl. A teším sa na ďalšie filmy evidentne nadaného mladého tvorcu. Kiežby ich bolo takých viac.