PÁN VČIELKA

Nepripomína vám to zľahka AntZ? Jedinec búriaci sa proti systému a vydávajúci sa na odyseu naprieč svetom ľudí vrátane typických frkov kombinujúcich oba svety? Nenechajte sa zmiasť, Pán Včielka mixuje toho oveľa viac, hoci táto línia vám spočiatku výrazne bije do očí. Tou druhou je rodiaci sa vzťah včielky a ženy a napokon sa pozeráme na kus bizarnej súdnej drámy. Trojica línií sa na ploche 90 minút môže len ťažko rozvinúť – vaše obavy o nenaplnenie ani jednej z nich nie sú neopodstatnené. Pán Včielka medzi nimi lavíruje raz ľahšie, inokedy ťažšie. Pretlak scenáristických nápadov Jerryho Seinfelda je očividný a čiastočne pripomína AntZ v štýle humoru vlastnému hlavnému animovanému hrdinovi. Tam, kde sa AntZ neraz vydával po stopách Woodyho Allena, tu prevažuje Seinfeld.

Otázna je funkčnosť tejto kombinácie. Na prvý pohľad bez obáv – obstojí ako ľahko stráviteľná jednohubka v predvianočnom období, keď potrebujete nakúpiť darčeky pre svoje ratolesti a odložiť ich na poldruha hodiny do kina. Ale pokiaľ si nájdete chvíľku času, resp. máte absolvovať Pána včielku s deťmi, či ako dospelý na vlastnú päsť, začnú sa vynárať mnohé otázniky. Ani jedna línia totiž poriadne nefunguje a film sa problematicky opisuje či nebodaj odporúča. Najzaujímavejší je asi vzťah dvojice Barryho a Vanessy, idea natoľko zvrátená, že by mohla (aspoň) vo filme chvíľu fungovať. Pritom stačí málo – dvojica inteligentných bytostí, ktorá má čas viesť rozpravu na určitú tému či možnosť vzájomne sa podporovať. Vzhľadom na príliš veľkú absurditu je však striedaná parafrázou súdnej drámy – tá môže zaujať, pretože s radosťou ironizuje ustálené filmové postupy a hádže množstvo zaujímavých postáv. Tie nájdete aj v hlavnej línii vo včeľom systéme a búriacom sa Barrym, no tento systém nie je až taký zaujímavý ako napríklad v AntZ či Živote chrobáka.

Celé dianie vzniklo na popud v USA obľúbeného Jerryho Seinfelda. Je spoluscenáristom celého koloritu a stojí za mnohými asociačnými skokmi v deji či vzniku niektorých línií. Jeho devízou je svojský humor využitý v jeho rovnomennom seriáli, schopnosť spájať zdanlivo nesúvisiace momenty a predovšetkým aj výborný hlas a slovný humor. Lenže na Slovensku je znalosť seriálu priemerná, rovnako ako aj samotného Jerryho. Z toho prirodzene vyplýva, že v USA sa Pán Včielka výborne predáva, pretože deti dostanú dobrú story a dospelí Seinfelda v inej roli. Celorodinná zábava ako vyšitá! Na Slovensku funguje tento vzorec iba čiastočne.

Neznalosť Seinfeldovho štýlu a použitie dabingu škodí dospelým. Dabing je vôbec dvojsečná zbraň – pre deti tu musí byť, no originál sa náramne hrá s viacerými druhmi humoru. Ten situačný a animačný si užijeme aj my. Ale slovný či dabingový už menej – použitie Stinga, Raya Liottu, Reneé Zellwegger či samotného Jerryho je jedna vec. Esenciálne je nasadenie množstva pýtických výrazov už od názvu filmu (Bee Movie – včelí film, béčkový film atď.) až po jednotlivé momenty, kde sa skloňujú a vyslovujú slovíčka veľmi podobne – len slovíčko Bee môže znamenať b ako písmeno, béčko ako kvalitu, včelu či pomocné sloveso „to be“ ohýbané v rôznych smeroch. Je absolútne jasné, že ani najlepší dabing nedokáže tento slovný humor transformovať do lokalizovanej podoby, čím sa zvyšuje unikátnosť originálu, no trpia iné verzie. Bee Movie je za posledných desať rokov najťažšie uchopiteľným animákom v našich končinách, dokonca aj Wallace & Grommit to mal vzhľadom na znalosť postáv ľahšie.