CLONA

Môžete byť sebelepší znalec ázijských hororov a ich remakov, mať napozerané Kruhy, Oči i Nenávisť, no keď milujete tento žáner, nemáte čo riešiť. Vydáte sa naň znova, hoci viete, že po toľkých filmoch vás prekvapí máličko. Clona je ďalším prírastkom do žánru, po ktorého zhliadnutí nebudete mať príliš odlišný dojem od minulotýždňového Oka. Premisa je síce trošku odlišná, namiesto slepej dievčiny figuruje pár, no po mystériu servírovanom scenáristami pátra opäť krásna žena.

Clona disponuje lepšie postaveným dejom. V prvej polovici je zaujímavejšia ako Oko. Pokiaľ delíme dej na dve časti, t.j. nastoľovanie záhadného a  pokus o jeho riešenie, tvorbu zápletky zvládajú lepšie tvorcovia Clony. V druhej časti však začína trpieť rovnakým syndrómom ako americké Očko. Ázijskí majstri lepšie servírujú svoje tajomstvá, aj za cenu naťahovanej stopáže. Americkí kolegovia chcú ísť rýchlo na vec, neraz aj skratkovito, zbrklo a výsledný dojem je mdlý. Tento syndróm sa naplno prejavuje aj v Clone, ktorá po peknom vybudovaní zápletky všetko narýchlo vyrieši. Škoda, preškoda. Navyše samotná pointa nie je príliš nápaditá, skôr mierne absurdná. Ale v týchto hororoch sme pripravení na všetko.

Japonskí majstri sa hrajú s formou odlišným spôsobom ako európski pri Oku (francúzska režisérska dvojica). Zatiaľ čo tam dosť tlačili na efekt, fajn triky a občas zaujímavú smrť, tu sa môžeme tešiť na exotické japonské reálie (ktoré už sami o sebe dokážu neustále navnadiť pocit tajomna). Na druhej strane zavrhnime nádeje na lepšiu réžiu či dych berúce triky. Clona je statickejšia, pomalšia, nehrá sa príliš na prvoplánové efekty (hoci občas sa z ničoho nič vyľakáte). Tým, že ju tvorili priamo Japonci, vzniká zaujímavé uzavretie kruhu. Ázijský horor je nakrútený za americké peniažky v ázijskom prostredí a tým pádom vzniká smutná rozpoltenosť, kde námet trpí US prepisom, no tvorcovia sa snažia zachrániť inou formou. Stačí to? Bohužiaľ nie, pretože výsledná Clona dostala zo žánru skôr to horšie – slabší, pomalší scenár ako pri ázijských origináloch i menej dynamickú formu oproti americkým kúskom. Je to skrátka iba ďalší pokus, no nedokáže sa vymaniť z pazúrov priemeru.

A pretože ho nedokážu zachrániť ani herci (Rachael Taylor ako krásna mačička-vedkyňa z Transformers má príliš málo skúseností a oveľa nadanejší nie je na plátne ani Joshua Jackson z Dawsonovho sveta), výsledné hodnotenie je prakticky na rovnakej úrovni ako minulotýždňové Oko. Opäť platí – ak vás tento žáner baví a chcete sa báť, skúste. Milovníci akčnejších verzií nech volia Oko, diváci preferujúci skôr pomalšie ázijské rozprávania môžu ísť radšej na Clonu. A väčšina z nás počká na obe DVD a môže si nimi spríjemniť daždivú jeseň. To bude asi najlepšia voľba.

Shutter (USA, 2008, 84 min.)
Réžia: Masayuki Ochiai. Scenár: Luke Dawson. Kamera: Katsumi Yanagishima. Strih: Timothy Alverson, Michael N. Knue. Hudba: Nathan Barr. Hrajú: Joshua Jackson, Rachael Taylor, Megumi Okina, David Denman, John Hensley, Maya Hazen, James Kyson Lee.