NEUVERITEĽNÝ HULK

Bruce Banner (Edward Norton) sa na istý čas „dobrovoľne“ odsťahoval do Brazílie, kde sa dal na meditáciu, kontrolované dýchanie, bojové umenia a nádennícku prácu v miestnej sódovkárni. Všetko preto, aby si oddýchol od mužov v zelených maskáčoch a naučil sa kontrolovať svoj hnev a pulz – teda zeleného muža v sebe. Z Neuveriteľného Hulka mohol byť neuveriteľne pitoreskný meditatívny film o sociálnych problémoch v sódovkárskom priemysle latinskej Ameriky a o zvládaní vnútorných obrov nebyť nepozornosti a malej kvapky krvi v limonáde exportovanej do Spojených štátov. Generál Thaddeus „Thunderbolt“ Ross (William Hurt) je totiž stále v pozore a práve vďaka tej kvapke krvi aj na horúcej stope. A má i novú „zbraň“ – fanatického supervojaka Emila Blonskeho (Tim Roth), chemicky a geneticky modifikovaného na nezničiteľného až obludného (Abominal).

V rámci možných očakávaní je dejová premisa v zásade veľmi jednoduchá s hlavným účelom poslúžiť ako sieť pre rozloženie jednak Bannerových a Hulkových akčných ako i Bannerových neakčných scén. Najmä tie druhé slúžia ako priestor pre dokreslenie Bruceových snáh zbaviť sa Hulka, alebo aspoň ho ovládnuť; zároveň sú v Neuveriteľnom Hulkovi asi po prvý raz vôbec tematizované (hoci len náznakovo) úskalia sexuálneho života – veď viete, čo sa stane, keď jeho pulz vyletí. 

Scenár série „Basic“ s trochu vŕzgavými vedľajšími líniami dvíha z odtieňov šedej jednak Leterrierov cit pre akciu a tiež jeho herecký ensámble. Neuveriteľný Hulk kombinuje hit posledného obdobia – parkour na všetky možné spôsoby, a klasiku v podobe prestreliek a hand-to-hand kombatu veľkých agresívnych stvorení (z ktorých jednému fandíme). Zároveň s posunom filmu na akčnejšiu pôdu sa posúva aj samotná postava Hulka do pozície, v ktorej by mohla byť využiteľná v pripravovaných The Avengers – náznaky plánovaného prepojenia po Iron Manovi možno nájsť i tu (a nemám na mysli už obligátne cameo Stana Leea).

Kráľmi filmu aj bez rádioaktívneho mutagénu sú jednoznačne Norton a Roth. Ich charizma a prirodzenosť, s akou sa zhostili svojich rolí dodáva postavám Bannera a Blonskeho ako jeho veľmi nebezpečného protivníka ten správny opačný náboj. Z dvojice mal o niečo ťažšie postavenie práve Norton, nakoľko, paradoxne – pravdepodobne v rámci snahy čo najviac sa odlíšiť od predchodcu, ktorý tých tráum a rám mal viac než dosť, je hlavná postava napísaná pomerne stereotypne, nezáživne a tak trochu nedbalo. Nebyť Nortona (alebo niekoho obdobného) Neuveriteľný Hulk by len tratil. Roth si pre zmenu užíva herecky vďačne fanatického Blonskeho do posledného dychu. V „civile“ však medzi nimi chýba iskra, čo ale jeden z globálnejších problémov filmu – pnutie medzi postavami funguje poslabšie, skôr mechanicky ako kauzálne. Kým v prípade Banner / Hulk – Blonsky / Abominal vyplýva napätie z opačného postoja k „tomu vo mne“, pri ostatných postavách motivácie a vzťahy trochu kolíšu, najmä na škodu Bruceovej lásky Betty stojacej akoby mimo všetko – aj vďaka tomu pôsobí Liv Tyler pomerne nevýrazne a herecky neujasnene.