|
U MĚ DOBRÝ |
U MĚ DOBRÝ |
Recenzovať nový film Jana Hřebejka je nevďačná úloha: tento tvorca má (aj u nás) vybudovanú slušnú základňu priaznivcov, ochotných investovať do nákupu lístka za každých okolností, bez ohľadu na kritický ohlas. Kritik je v takom prípade a priori odsúdený divákom ako „intelektuál“ (resp. snob), čo zvozí pod čiernu zem všetko zábavné. Ak teda patríte k Hřebejkovým fanúšikom, ďalej ani nečítajte...
Na U mě dobrý je sympatická jedna vec: nikto sa netvári, že má ísť o niečo viac, než ľahkú „letnú“ zábavu, nikto sa nehrá na umenie. Prečo táto poznámka? V istom momente (Kráska v nesnázích) som pri dvojici Jarchovský – Hřebejk nadobudol pocit, že sa predsa len chcú usilovať o to vysoké a vznešené. Niektoré scény (a navrch aj niekoľko okamihov v Medvídkovi) na mňa skutočne pôsobili ako snaha o umelecký presah jednoduchých historiek. Tie krôčiky boli možno smelé, no nevyzneli uspokojivo ani presvedčivo. Neviem, či to tvorcovia vnímali podobne, a vlastne na tom ani nezáleží. Dôležité je, že v ich novom príspevku sa už nič podobné nevyskytuje. Čo teda môžete čakať, ak sa vydáte do kina? Jednoduchú zábavku na jedno použitie so sklonom rýchlo vyšumieť z hlavy.
Som toho názoru, že aj film nakrútený výlučne so zámerom pobaviť obecenstvo, sa dá spraviť sofistikovane a inteligentne. Nemám nič proti humoru na úrovni, takému, ktorý nepodlieza latku priemerného vkusu zo strachu pred tým, aby ju náhodou nepreskočil až príliš výrazne. U mě dobrý je potom v mojich očiach esenciou presného opaku kvalitnej komédie. Pri jeho sledovaní mi dokonca ani raz nemyklo kútikom úst. Parafrázujúc iné dielko rovnakého autorského tímu, natíska sa otázka, kde soudruzi udělali chybu?
|
|
|
Ono, tých je hneď niekoľko. Asi tá najväčšia je, že diváka s aspoň základným prehľadom o tom, čo sa na poli daného žánru udialo za posledných pár rokov, nemá čo prekvapiť. Porovnávať sa dá U mě dobrý s viacerými kúskami, staršími či novšími, viac či menej vydarenými. Základná šablóna môže pripomenúť (okrem iných, pochopiteľne) dobrodružstvá Dannyho Oceana a jeho party: v prvej časti je naznačený problém a predstavujú sa nám charaktery a ich motivácie, nasleduje čo najefektnejšie zrealizovanie (ako inak – bezchybného) plánu.
Jediným ozvláštnením tohto modelu je situovanie deja do nášho regiónu. Jednotlivé postavy tak prezentujú určité typy, ktoré by mal divák dôverne poznať. Bohužiaľ, viac ako čokoľvek iné z nich cítiť scenáristický konštrukt. Vlastne všetci zúčastnení pôsobia ako karikatúry, no s týmto rozmerom tvorcovia ďalej nijako nepracujú. Ak sa tu chceli prepracovať k spoločenskej či dobovej satire, nepodarilo sa: v tomto ohľade je výsledná podoba U mě dobrý celkom v duchu porekadla o psovi, čo šteká, ale nehryzie...
|
|
|
Za daných okolností len pramálo záleží na tom, že Hřebejk nakrútil remeselne prijateľný útvar. Prácu kameramana a strihača si pravdepodobne ani nevšimnete: nepútajú na seba (zbytočne) pozornosť, ani sa nedopúšťajú nejakých zásadných lapsusov. Herecké výkony sú na tom podobne, od jednotlivých zúčastnených sa nedočkáte ničoho, čo by ste u nich už nevideli. Len pri Petrovi Formanovi som mal pocit, že je ho na podobné úlohy škoda. Má na viac...
Výsledné hodnotenie je v tomto prípade, myslím, nepodstatné. Ako som naznačil už v úvode, mnohí sa na U mě dobrý vydajú tak či onak. Tým ostatným za seba odporúčam (síce z trochu iného, no predsa komediálneho súdka) zvoliť ako alternatívu vydarený kúsok V Brugách. Na rozdiel od recenzovaného titulu sa neutápa v mori (nielen) žánrových klišé, respektíve sa s nimi inteligentne a vtipne pohráva.
U mě dobrý (ČR, 2008, 102 min.)
Réžia: Jan Hřebejk. Hrajú: Bolek Polívka, Jiří Schmitzer, Lenka Vlasáková, Josef Somr, Miroslav Vladyka, Vladimír Javorský, Petr Forman, Dalibor Vinklát, Simona Babčáková, Mário Kubaš, Magdaléna Zelenková
