8.0

Filmová recenzia

Kdesi na anglickom vidieku, na farme s názvom Manor, žije farmár Jones. Na svojej farme chová mnoho zvierat, no nakoľko je jeho duša necitlivá a rozum pomätený pálenkou, správa sa k zvieratám kruto a dokonca ich necháva vyhladovať. To sa však zvieratám nepáči, a preto pod vedením prasiat na čele so starým Majorom, pripravia na revolúciu. Tá sa vydarí, Jones musí z farmy ujsť a vlády sa uchopia zvieratá. No po skorej smrti Majora nastupuje do čela revolúcie mladý Napoleon, ktorého praktiky sa prestávajú časom mnohým zvieratám páčiť.

Farmu zvierat písal Orwell už počas druhej svetovej vojny, no prvý raz vyšla v roku 1945. Netrvalo dlho a knihy sa ujali filmári, konkrétne britskí animátori Joy Batchelor a John Halas, majúci na svedomí napríklad svetoznámu postavičku Pepka Námorníka. Hotové dielo uzrelo svetlo sveta v roku 1954 a na ploche 69 minút nám predstavuje svoju víziu slávnej Orwellovej knihy.

Filmový príbeh ide ruka v ruke s príbehom knižným. Nenachádzame žiadne výrazne vybočenie, či elipsy, ktoré by mohli dielu viac, alebo menej, uškodiť. Príbeh má postupnú gradáciu, keď sledujeme najprv prvotné nadšenie zvierat pre myšlienku nastolenia vlastného režimu, cez postupné vytriezvenie až po pravdepodobný koniec. Zároveň sa stretávame so všetkými hlavnými postavami z knižnej predlohy. Či už je to vedúce prasa Napoleon, farmár Jones, alebo kôň Boxer - všetky si zachovali rovnaký charakter.

Orwell sa rozhodol využiť vo svojom diele formu alegórie, či bájky, kde využil namiesto ľudí - zvieratá s ľudskými vlastnosťami. A tak nepôsobia zvieratá strnulo, alebo nebodaj milo, ako sa to často stáva, ale fungujú ako ľudské bytosti s charakterom vlastným pre každú postavu. Tento princíp verne zobrazili aj autori animovanej verzie. Dopomáha tomu aj typická Batchelorova animácia zobrazujúca zvieratá tak, aby pôsobili milo a príjemne, ale aby ste zároveň vedeli z ich tvári čítať myšlienky, či pocity. Preto pôsobí Farma zvierat aj po 50 rokoch sviežo a má divákom čo ponúknuť.

Výnimočným však toto dielo nerobí ani tak animácia, ani postavy, ale najmä hlavná myšlienka. Kto čítal knihu, ten isto pozná notoricky známy výrok: „Všetky zvieratá sú si rovné, no niektoré sú si rovnejšie“. V tomto prípade sú si rovnejšie prasatá na čele s Napoleonom. Ten predstavuje klasického karieristu, túžiaceho po moci, ktorý sa nezastaví vôbec pred ničím, aby nakoniec spočinul v najvyššej pozícii.

Zvieratá si po vyhnaní starého Jonesa určia isté pravidlá platiace spočiatku pre všetkých. No ako som spomínal, začína sa objavovať istá vrstva obyvateľov, prispôsobujúca si tieto zákony pre seba, dokonca sa ich neštíti časom aj porušovať. Všetky tieto praktiky istým spôsobom predstavujú a zobrazujú vznik vlády-totality. Kde myšlienka všespokojnosti a rovnosti všetkých časom prejde do všeobecnej nespokojnosti a nakoniec aj k pádu systému. Farma zvierat je výbornou alegóriou vzniku totality, konkrétne komunizmu. Trocha paradox u spisovateľa, hlásiaceho sa celý život k ľavici.

Animal Farm (V. Británia, 1954, 73 min.)
Réžia: John Halas, Joy Batchelor. Námet: George Orwell – rovnomenný román (1945). Scenár: Lothar Wolff, Borden Mace, Philip Stapp, John Halas, Joy Batchelor. Kamera: Sid G. Griffiths, J. Gurr, William Traylor, Roy Turk. Hudba: Matyas Seiber. Hrajú: (hlasy) Gordon Heath (rozprávač), Maurice Denham (hlasy zvierat)