MEMENTO

 
Keď som začal pozerať tento film, nemal som ani poňatia, o čom bol, ale počul som, že je dobrý ... To ale nie je pravda - tento film je po scenáristickej a filmárskej stránke jednoducho dokonalý a skvostom medzi dielami kinematografie. Dôvodov je hneď zopár. Najskôr je tu scenár, ktorý sa nielenže vymyká z priemeru svojou originalitou, ale hlavne sa skvie svojou nepredvídateľnosťou. Tú tento film vďačí spôsobu, akým je podaný - to jest zozadu dopredu. Režisér a scenárista nechávajú diváka prechádzať tým istým procesom ako Lennyho. Divák, keď sa usadí na pohodlných sedadlách kina, nevie nič o hrdinovi alebo deji. Presne ako hrdina sám. Film začína na konci - najskôr vidíme, ako sa Lenny pozerá na fotku mŕtveho chlapa. Zrazu ide film dozadu, náboje na zemi vyletia späť do zbrane, mŕtvy muž sa zdvihne a vykríkne a my vidíme, ako ho Lenny práve zastrelil. Ďalšia scéna nájde Lennyho ako sa zobudí v hotelovej izbe. Nevie, kde je a čo sa deje. Potom vstane, pozrie sa do zrkadla a uvidí poznámky na svojom tele. Divák sa, presne ako Lenny, práve dozvedá, že nejaký Johnny G___ zastrelil a znásilnil jeho ženu. Lenny následne nájde fotografie, vidí obrázok Teddyho, ktorý má vzadu napísané "Do not believe his lies." Potom Lenny vyjde na recepciu a vrátnikovi začne vysvetlovať svoj problém s pamäťou - ten je značne znudený, keďže, ako sám povie, to už od neho viacejkrát počul. Vtom príde Teddy a spolu s Lennym odídu. Prídu ku starému, opustenému domu a divák už vie, že to je dom, v ktorom Lenny zastrelí Teddyho. A ešte chvíľu vidí divák začiatok scény, ktorá mu bola naservírovaná ako prvá ... a už je zase niekde inde, totiž v scéne, ktorá je predtým, ako sa Lenny zobudí v hoteli, a ktorá presne tam bude končiť ...

Ako som povedal, film je odzadu, ale scény idú dopredu. Je to veľmi zaujímavý a hlavne originálny prístup k natočeniu filmu. Tieto scény majú každá asi 10 minút, nikdy sa neopakujú a až na sekundy zo začiatku tej scény, ktorú sme už videli, sa neprekrývajú. A práve v tom leží nepredvídateľnosť filmu ako jeho plus a jeho najväčšie mínus - sledovať tieto scény nie je ľahké a príbeh sa začne naviac komplikovať väčším množstvom postáv a inteligentnou zápletkou. Problém spočíva v tom, že vždy na konci jednej scény by divák potreboval pauzu, aby sa rozpamätal, čo videl predtým, čo ale vo filme nasleduje časovo po scéne ktorú práve videl ... Komplikované? Tak si počkajte, čo bude vo filme. Ja sám som film videl na americkom DVD a musím úprimne povedať, že som film dvakrát zastavil, aby som si zopakoval, čo sa stalo ... Funkciu zjednodušenia majú vo filme hrať čierno-biele scény, kde Lenny s niekým telefonuje a rozpráva mu príbeh, čo zažil, kým bol ešte poisťovacím agentom. Tieto scény rozdeľujú tok filmu a postupne viacej komplikujú situáciu, len aby na konci viedli k rozuzleniu.

 
Réžiu a scenár som už spomenul - sú to dve najdôležitejšie časti filmu, ktoré sú ale v Hollywoodskych produkciách často opomíňané. Tu preberajú hlavnú úlohu a ukazujú, že iba na nich by sa dal vybudovať vynikajúci film. Ale v Memente je toho viac - sú tu totiž aj vynikajúce herecké výkony. Guy Pearce (LA Utajené Skutočnosti) perfektne vystihol hlavného hrdinu na jeho heroickej ale tragickej výprave za pomstou, ktorý je silne hanidcapovaný. Je od začiatku veľmi sympatický a jeho melodický hlas nádherne rozpráva príbeh ... a pritom dokáže pôsobiť dojmom, že nevie o nič viacej ako divák. Z časti tu svoje umenie ukázali aj Carrie-Anne Moss (Matrix) a Joe Pantoliano (Bad Boys), ale rozhodne ustupujú do pozadia Pearcovi, ktorý hrá strateného hrdinu, ktorý o ničom nevie ...

Ako to všetko zhrnúť? Stelesnená geniálnosť, najlepšia réžia akú som tento rok mal česť vidieť a ešte lepší scenár? Nielen to ... Fascinácia tohto filmu totiž leží v spoznávaní filmu spätne, v očakávaní nie toho, čo sa stane, ale prečo sa to stane. Aj keď film ide vlastne "dozadu", dokáže fantasticky vytvoriť "sedíš-na-kraji-sedadla"-atmosféru, ktorá nepoľaví až do konca, kedy človeku iba padne sánka a ide domov. Málokedy majú diváci šancu vidieť taký napínavý, originálny, prekvapivý a hlavne inteligentný thriller. Ja už iba poviem: "We all need mirrors to remind ourselves who we are ..."