LÁSKA NA DIAĽKU |
LÁSKA NA DIAĽKU |
Drew Barrymore a Justin Long v romanci na niekoľko časových pásiem...
Keď som mal 17, zažil som zvláštny vzťah. Vyvolená môjho srdca 30 km odomňa v jednom meste, ja v úplne inom okrese. A keď som sa 2. januára, čo je pre cestovanie úplne najhorší čas, chcel dostať k nej, prvý autobus ma nezobral, druhý ma zobral do ešte iného okresu cez kúpeľné mesto do dedinky, kde som musel z autobusu vyskočiť a bežať cez celú dedinu na iný spoj, ktorý ma konečne dostal na rande. Jasné, meškal som asi hodinu oproti pôvodnému termínu a mobilov ešte veľa nebolo – ale malo to svoje čaro. Mal by si to zažiť každý, vzťah na diaľku.
Jej dve časti sú pomerne odlišné na pocit i zábavu. Začiatok a prvá časť je výborná jazda, kde to obom náramne sadne a presvedčia nás, že casting vybral parádnu dvojicu s iskrivou chémiou. Ich zážitky sú nádherné – o to väčší kontrast príde v druhej časti, keď sa vzťah má začať drhnúť, lebo na vzdialenosť funguje ťažšie. Film funguje pritom priamo úmerne – ľahkosť z prvej časti mení za pomalšie tempo, menej vtipov, nastupuje tu viac životných právd a ťažkostí.
Do recenzie rom-kom žánru spravidla píšem, ako sa filmu darí v oboch rovinách – a tu nemožno nepochváliť obe. V komediálnej sa totiž scenár (kde producent David Neustadter dohodil veľa z vlastného života) opiera o výborne obsadený pár, ktorému ide verbálna komika okamžite z úst. Justin Long je presne vtipkár, ktorý si síce nemusí vystrúhať grimasu na tvári, ale svojou trefnou pointou vás vždy dostane. Je to rola, ktorá mu ide vždy dobre (vid. Nie je z teba až tak paf) a tu dostal priestor na jej plné spracovanie. O Drew Barrymore vieme, že jej idú dobre kameňáky, odpaly i trocha situačnej komiky – a presne to aj dodá na plátne. Nehovoriac o tom, že spolu im to ide úplne najlepšie a vznikajú nie úplne papierom šuštiace dialógy, ale celkom vtipné postrehy, situačné momenty a fajn vzťah. Čo chcieť viac?
Preto ani nevadí, že romantická rovina je kondenzovaná do prvej časti a potom dáva priestor skôr tej dramaticko-komediálne na diaľku, kde sa ukáže čo-to o vzťahoch a spomínané postrehy, keď si nemožno ľahnúť vedľa toho druhého, ale stále ho chcete a budete milovať. Zážitkovú i ostatnú časť filmu navyše dopĺňa kvalitný soundtrack – ako by sa výborný vkus Justina a Drew odtlačil aj do pesničkového repertoáru filmu.
Našinca však prekvapí azda iba fakt, že tento film ťahá zo sebou neprístupné hodnotenie, ktoré si zaslúžil predovšetkým pre svoje (hoci chválené) dialógy, kde sa to hemží nadávkami a sexuálnou narážkou tu a tam. Nuž, je to ako u Kevina Smitha, že niekedy svoje postavy nezmeníte, pretože by ste im ubrali svoje čaro a riskujete menšiu návštevnosť. Pretože všetkým tie vulgarizmy patria.
Ako hodnotiť? Rozhodnutie medzi šestkou a sedmičkou môže ovplyvniť osobná skúsenosť. Moja v sedemnástich až tak dobre nedopadla, no dnes si viem o to väčšmi vychutnať príbuzné filmy. Konzervatívna šestka patrí všetkým, sedmička tým, čo sa kedysi k milovaným hodiny terigali...
Going the Distance (USA, 2010, 103 min.)
Réžia: Nanette Burstein. Scenár: Geoff LaTulippe. Kamera: Eric Steelberg. Strih: Peter Teschner. Hudba: Mychael Danna. Hrajú: Justin Long, Drew Barrymore, Christina Applegate, Charlie Day, Ron Livingston, Kelli Garner, June Diane Raphael