(K)LAMAČ SŔDC |
(K)LAMAČ SŔDC |
Francúzsky pokus o vtipnú romancu a návrat do starých zlatých časov...
Romantické komédie to majú v tomto roku pomerne ťažké. Časť sa k nám ani nedostala (When in Rome), niektoré boli príšerne nakrútené (Priestupný rok), multiromantika tento rok za veľa nestála (Valentín) a nedávna Láska na diaľku bola na vkus niektorých divákov dosť vulgárna. Preto treba skúsiť zmeniť krajinu vzniku – a nakúpiť na domácom kontinente. Francúzi to kedysi vedeli a možno nastal čas znova zažiariť.
Je to určite zaujímavý námet, najmä v prvej polovici, keď sa nám predstavujú hlavní hrdinovia, vidíme úspešné Alexove pokusy a zistíme, ako jeho fintičky fungujú. Potom sa na scéne objaví božská Juliette, na ktorej by oči nechal takmer každý chlap a začnú trable. Tie sa sčasti prenesú aj do scenára či realizácie ďalšieho diania. Ako hovoria borci z Inception, keď zlyhá základný plán, treba improvizovať – no tu stráca Klamač sŕdc svoje grády.
Poznáte to sami – opakovaný vtip nie je vtipom. Niektoré momenty už nie sú svieže, skôr trápne a autori to zaknihujú jednou scénou, keď už všetko vyzerá pre hrdinu mizerne. A osud i vôľa scenáristu mienia inak, tak treba z ničoho nič zaradiť spiatočku a dať hrdinovi novú šancu. Tento bod nie je absolútne nikde vysvetlený a tu vzniká najväčší problém – ako veriť filmu a vývoju postáv, keď z ničoho nič predloží divákom podstatný zvrat len tak lacno, pretože sa má stať?
Hovoríme samozrejme o romantike, i keď táto línia dlho ostáva nepovšimnutá a autori sa naplno venujú komike, pravda so sériou francúzskych vagabundov, milých otcov s veľkým tajomstvom či samotných dohadzovačov. Humor funguje prvých 30-40 minút, no potom sa vytratí – a treba presedlať na romantiku. City dostávajú priestor, ale už sa vyložene hrá na efekt a opätovne príliš lacné získanie vytúženého. Prečo máme tomu veriť? Pretože po 23 rokoch bude stará generácia paf z etudy z Hriešneho tanca a roztúži sa ako Juliette? Ťažko.
Pritom (K)lamač sŕdc má solídne obsadenie – Romain Duris ťahá prakticky celý film, no niektoré momenty sú už máličko prehnané a ani on ich svojím šarmom neutiahne. Vanessa Paradis je dlho nedobytnou Bastilou, ale... do konca titulkov a pri spomienke na Hriešny tanec sa dejú divy.
(K)lamač sŕdc je dobrá romantická komédia a občas z nej zafúka závan starých dobrých filmov z Riviéry, no po toľkých prechválených recenziách z Európy i USA mi príde ako malé sklamanie. Scenár nie je totiž taký originálny a herecké výkony sú máličko prepálené na to, aby sa film stal novou francúzskou klasikou. Ale nad priemerom bez problémov vyčnieva – ideálne na rande.
L’arnacoeur (Francúzsko, 2010, 105 min.)
Réžia: Pascal Chaumeil. Scenár: Laurent Zeitoun, Jeremy Doner, Yohan Gromb. Kamera: Thierry Arbogast. Strih: Dorian Rigal-Ansous. Hudba: Klaus Badelt. Hrajú: Romain Duris, Vanessa Paradis, Andrew Lincoln, Franćois Damiens, Julie Ferrier, Héléna Noguerra