V časoch keď Francúzi prestali hájiť európsku kinematografiu a podľahli mocnému vábeniu frankov, zdvihli padlú zástavu európskeho filmu Škandinávci. Od včera sa máme možnosť pozrieť, ako vyzerá ich verzia vtipnej komédie. Tak teda: Jalla! Jalla!
Holohlavý árijský svalnáč Mans má problém. Jeho sebavedomie v poslednom čase prudko klesá. Rovnako prudko, ako klesá aj jeho penis pri sexe. Jeho libanonskému priateľovi Rorovi s priateľkou Lisou neklesá nič. /ani nálada/. Pokiaľ nepríde reč na ich veľmi rozdielné rodiny. Yasmine je krásna, no nešťastná. Ak sa dokonca leta nevydá, bude musieť odísť zo Švédska späť do Libanonu. Paul, jej násilnícký a do seba zahľadený brat, sa dohodol s Rorovým otcom: Yasmine a Roro sa vezmú. Situácia sa beznádejne zhoršuje, príde k strátám na zdraví i na majetku a kľud si zachová iba rastafariánsky černoch, sledujúci svojich priateľov ako beznádejne pobehujú šialeným tempom dokola.
J. Fares, libanonský prisťahovalec vo Švédsku, nakrútil sviežu komédiu z prostredia, ktoré zjavne dôverne pozná. Kulisami pre film sú okrajové štvrte švédskych miest plné rôznych farieb a rôznych životných štýlov, no pritom rovnako prosté ako život. Láska je láska. Poliš je poliš. V dobrom aj v zlom. A tupec je tupec. Nech vyzerá akokoľvek. Chlapík môže vyzerať ako skinhead, hovoriť neomalene a pritom mať dušu malého chlapca. A chlapík može vyzerať ako skinhead a byť vypatlaný do morku kosti. Proste nezáleží na tom ako vyzeráme, ale ako cítime a ako konáme.
Netvrdím, že Fares objavil Ameriku. Nie je výnimočný ani kamerou, ani strihom. Čo mu ale treba priznať, je hodnoverný. Vie, čo nám chce povedať, vie ako nám to chce povedať a hlavne hovorí nám to vtipne.
Pravdupovediac, keď som išiel na tento film, vedel som len toľko, že bol divácky úspešný na Bratislavskom festivale. Z plagátu som sa dozvedel, že autori tohto filmu sa podpísali pod Fucking Amall, premietaný s úspechom aj na Slovensku. To mi dodalo k zvedavosti aj odvahu. Ako sa ukázalo, úplne oprávnene.
Príbeh sa odvíja sviežo, rýchlo, obrazy sú striedané dynamicky. Film je ľudský, hoci sa končí ľahko predpokladateľným happyendom je hodnoverný až do konca. Takto sa to naozaj mohlo stať a hoci kažý nie je rovnako svalnatý, exotický, štíhly a pekný ako predstavitelia filmu, je to príbeh ktoréhokoľvek zo súčasných mladých ľudí.
Presne podľa všetkej logiky, v kine sme sa tiesnili dvanásti. Presne podľa logiky, keďže išlo o ten povestný jeden európsky z dvadsiatich amerických filmov, znela pred ním uputávka na seba samého. A presne podľa logiky, sme my dvanásti
vyprodukovali také salvy smiechu, aké by nezaobstarali Pikantné pokušenia ani keby ich pozeralo 200 teenagerov.
Jedinné, čo mi teda zostáva je zakričať: Jalla! Jalla! Tak skoro zase európsky film v kine neuvidíte! Jalla! Jalla!
Jalla! Jalla! (Švédsko, 2000, 88 min.)
Réžia: Josef Fares. Scenár: Josef Fares. Kamera: Aril Wretblad. Hudba: Daniel Lemma. Hrajú: Fares Fares, Torkel Petersson, Tuva Novotny, Laleh Pourkarim, Jan Fares, Leonard Terfelt.
