NEŽNOSŤ

Nežnosť je nový film s Audrey Tautou a spočiatku vás môže mátať myšlienka, kedy sme videli tú výbornú herečku na plátne naposledy? Akoby sa časy recenzovania Amélie, Ľúbi ma... či aj Príliš dlhých zásnub zdali také vzdialené...

Jej nová hrdinka Nathalie má všetko, čo môže žena v jej veku chcieť: krásu, fajn prácu, manžela. Idylka pominie po partnerovej smrti – a robotou sa snaží vytrhnúť z letargie. Tlmenie emócií jej ide relatívne dobre, až po rokoch dá nečakane pusu kolegovi. Je to zvláštne spojenie dvoch ľudí, ktoré čelí mnohým prekážkam i predsudkom typu vzťah na pracovisku alebo nevyrovnané šance. No zároveň je to azda šanca, ako sa môže stroskotaná duša zahojiť a Nathalie posunúť vpred...

Nežnosť má zaujímavú premisu, no miestami bizarné spracovanie. Vyššie uvedený popis obsahu je síce zhutnený, no zároveň značne nevyrovnaný. Fakt, že hrdinka má padnúť do dlhého smútku si autori zobrali príliš k srdcu a akcentujú ho takmer polovicu filmu. Strata milovanej osoby je potrebná pre rozvinutie deja, ale viac ako 30 minút sa budeme utápať v minulosti Nathalie, chvíľu krásnej, potom mizernej – a na plátne sa takmer nič nedeje. Jasné, empaticky sa máme ponoriť do jej stavu a vycítiť, že každý nový začiatok môže byť ťažký. Ale je to zdlĺhavé spracovanie témy v pomere k spotrebovanému filmovému materiálu a najmä obeť slabého strihu.

Náročná dráma však nie je jediný žáner filmu. Neskôr sa dokáže vykresliť aj ako milá komédia, inokedy sa chce podobať legendárnej Amélii. Oscilácia medzi žánrami sa prejavuje vo väčšine stopáže a až pri pohľade na záverečné titulky zrejme vidno indíciu a dôvody. Nežnosť nakrútila dvojica bratov, ktorí sa zrejme striedali pri režírovaní a každý sa zameral na jednu líniu – akoby jeden realizoval vážnu, druhý veselú a na konci dali dokopy svoje časti. Niektorí diváci budú namietať, že tento postup je dobrý, podobne ako život chcú striedať ľahké i ťažkopádne momenty.