6.0

Filmová recenzia

Francúzsku režisérsku dvojicu Marjane Satrapi (Irán) a Vincent Paronnaud (Francúzsko) si mnohí pamätajú z roku 2007, kedy si tvorivo sadli v dospeláckom animáku Persepolis (podľa prvého iránskeho komiksu Marjane Satrapi). Podmanivý príbeh iránskej dievčiny z čias iracko-iránskeho konfliktu má nielen silné politicko-spoločenské podhubie, no predovšetkým mapuje dospievanie vo Viedni, s ktorým sú spojené puberťácke mrazivé komentáre. Vo francúzsko-nemecko-belgickej koprodukcii sa im v roku 2011 podarila ďalšia spolupráca – výsledkom je hrané, snovo-romantické Kura na slivkách.

Nasser Ali Khan (Mathieu Amalric) ako nejslávnejší husľový virtuóz 50. rokov minulého storočia jedného dňa príde o husle. Rozhodne sa preto zomrieť. Úbohú manželku s deťmi sucho informuje o svojom plánovanom skone a ulieha do postele. Nič nezmôže ani jeho vždy vzorový brat Abdi (Eric Caravaca). Nastáva čas pre prehodnocovanie doteraz prežitého i nebojácnych vstupov do budúcnosti pozostalých. Príbeh je schválne jednoznačne zadefinovaný vo svojej zápletke. Autori si nechali priestor pre svoje príslovečné výtvarné hrátky, s ktorými korenia posledných 8 sebaspytujúcich dní Nasserovho života.

Počas umelcových exkurzov do vlastného života spoznávame jeho životnú lásku Irâne (Golshifteh Farahani), kvôli ktorej si necháva x-krát u jej otca v mladosti zreparovať zakúpené hodiny. Matka (Isabella Rossellini) mu však dohodí zapšklú učiteľku Faringuisse (Maria de Medeiros), s ktorou povinne splodí dcéru a syna. Celý svoj život žije v opare dávno stratenej lásky a vo svojej umeleckej dráhe trpko zachytáva „povzdych života“, ktorý vďaka svojmu osudu dokáže uchopiť a pretaviť do hudobnej interpretácie.

Film síce čerpá z predchádzajúceho Persepolis v prepojení postáv, možno ho ale sledovať čisto ako samostatný celok. Nie je tak mrazivo výpovedný, autori skôr siahli po milom, láskou opantanom príbehu, kde v bizarných časových exkurzoch nechávajú prehovoriť Satrapine a Paronnaudove animácie. Nasser Ali Khan bilancuje svoju pozemskú púť, na krk mu dýcha zlovestný, no zároveň príjemne zhovorčivý, anjel smrti Azraël (Edouar Baer). Nasserov život po odmietnutí ruky Irâne zo strany jej otca stratil zmysel, hoci ten profesionálny prekvitá. Vrcholom snímky je bezslovné prelínanie sa Nasserovej a Irâninej existencie po rozdelení životných ciest v nádhernej sekvencii mapujúcej celú ich existenciu až po súčasnosť.

Kura na slivkách (obľúbený Nasserov pokrm) ponúka zaujímavé spracovanie témy lásky. Vtipno-horkým spôsobom sa k slovu dostávajú hlavní aktéri, ale aj spoločenské súdobé pozadie. Oživujúce minulostno-budúcnostné vstupy nechávajú autorom priestor pre umeleckú tvárnosť. Komorný príbeh hravo beží plátnom, v konečnom výsledku však ľahko vyprcháva z divákovej hlavy. Do istej miery za to môže Nasserova odpudivá sebeckosť, hoci jeho osobnostné pozadie to vysvetľuje dostatočne. Za povšimnutie tak stoja hlavne výtvarné nápady režisérskej dvojice a zaujímavá schopnosť obohacovať príbeh z rôznych časových rovín.

Poulet aux prunes (Francúzsko/Nemecko/ Belgicko, 2011, 93 min.)
Réžia: Marjane Satrapi, Vincent Paronnaud. Scenár: Marjane Satrapi, Vincent Paronnaud. Kamera: Christophe Beaucarne. Strih: Stéphane Roche. Hudba: Olivier Bernet. Hrajú: Isabella Rossellini, Golshifteh Farahani, Maria de Medeiros, Mathieu Amalric, Chiara Mastroianni