|
HOSTITEĽ |
HOSTITEĽ |
Adaptovať Stephanie Meyerovú je sizyfovská úloha. S výnimkou Catherine Hardwicke si na nej vylámali zuby traja režiséri. Zmena látky si žiada iného špecialistu – a tak do hry vstúpil Andrew Niccol, ktorý zvláda spracovať dystopickú budúcnosť a podľa námetu bol na tento džob ako stvorený. Ale keď sa vám do fachu stále pletie dievčenská romanca...
Zem v budúcnosti je iným miestom na život. Žiadne vojny. Vládne tu mier ako nikdy predtým. Samotné ľudstvo by sa k nemu nikdy nedopracovalo, preto si musela takmer všetkých podmaniť mimozemská rasa. Naše telá potrebujú ako schránku, v ktorej potom žijú na podrobenej planéte. Ich príchod nie je agresívny, to nemajú ani v povahe – druhy asimilujú mierumilovnou cestou. Melanie je hrdinka príbehu na úteku pred Hľadačmi, no dostanú ju a v jej tele sú zrazu dve duše. Pútnička z inej planéty si však telo nepodrobí naplno, Melanie v ňom žije ďalej a stále vzdoruje. Ujde z vypočúvacieho miesta, v púšti nájde kolóniu. I Jareda, ktorý ju poznal, no už jej neverí. Iana, ktorý sa do cudzinky zamiluje. Vzniká štvoruholník citov a Hľadači stále snoria v okolí.
|
|
Základný problém filmu ťahajúci hodnotenie značne nadol, leží v ústrednej dualite dvoch duší v jednom tele. Vo filme je zobrazená štýlom: ak hovorí mimozemšťanka, hrdinka otvára ústa v monológu či dialógu. Ak hovorí Melanie, počúvame vnútorný hlas a na plátne sa nič nedeje. Asi žiadna herečka nemá šancu vyjsť z tejto pozície víťazne; ani Saoirse Ronan ju nevie dobre stvárniť. Dlhé dialógy Melanie a Pútničky sú iritujúce, sebecká Melanie v uväznenom tele si ťažko nájde priaznivcov a netreba sa čudovať, že divák dá prednosť mimozemšťanke.
Na schizofréniu si musíte rýchlo zvyknúť, tiahne sa celým filmom. Žiaľ, ani zvyšok deja nie je pútavý, keď sa hrdinka vydá na útek. Je fajn vidieť Hľadačov i štýlové nálety kamery, ale film sa zmení na komornú drámu v uzavretom priestore. Vidieť novodobú ľudskú kolóniu je fajn, pár nápadov funguje, no druhá tretina pôsobí ako variácia na Osadu, navyše s posilou Williama Hurta s postavou múdreho lídra Jeba. Ak máte klaustrofóbiu, bude sa vám páčiť skôr prvých 25 minút, ktoré štedro využívajú aj flashbacky a načrtne sa v nich kus romantickej línie.
|
|
A sme pri Meyerovej romantike povýšenej na štvoruholník a tri telá. Podivne postavená je už v prvých scénach; Melanie je strohá a Jared príde len do rany. Čo ich upútalo, nevedno. Keď nefunguje hlavná schizofrénia, ťažko načrtnúť dvojakú osobnosť a preferencie mužov. Meyerová siaha po nízkych citových scénach: divné stretnutia, zmeny nálad či striedavé bozky jednej osoby viacerými postavami. Idea nie je zlá, a nudná zdĺhavá realizácia neteší asi ani cieľovú skupinu dievčat. Naštvanú Melanie nevidno, omámená Pútnička spoznáva niečo nové a nevie čo a pôsobí to až naivne. Ak má byť toto snaha zobraziť povahu dievčaťa, čo nevie čo chce cez dve duše v jednom tele, nevyšlo to. No romantické scény prídu neskoro a je ich menej ako v Súmrakoch.
Hostiteľ mohol byť lepší film, časť zápletky je dobrá. Čo ho však výrazne oslabuje, je centrálny nápad dvoch duší v jednom tele, jeho realizácia, dlhočizné scény, pokusy o romantiku a ani akcia nie je taká dobrá ako vo Vymedzenom čase. Žiaľ, týmto si pošramotil povesť aj Andrew Niccol, ktorý túto fušku nemal brať. Ak dúfal, že Meyerovej predlohu spracuje dobre, fatálne sa zmýlil.
The Host (USA, 2013, 125 min.)
Réžia: Andrew Niccol. Námet: Stephenie Meyer – rovnomenný roman. Scenár: Andrew Niccol. Kamera: Roberto Schaefer. Strih: Thomas J. Nordberg. Hudba: Antonio Pinto. Hrajú: Saoirse Ronan, Diane Kruger, William Hurt, Frances Fisher, Jake Abel, Max Irons, Boyd Holbrook
