|
VEĽKÝ GATSBY |
VEĽKÝ GATSBY |
Naučme sa ukázať priateľstvo mužovi, keď je nažive a nie po smrti.
Typický predstaviteľ jazzového veku v literatúre, F. Scott Fitzgerald venoval svoj najslávnejší román, celkom útlu knižku, manželke Zelde Sayre. Ich zoznámenie v mnohom pripomenie práve Veľkého Gatsbyho – tak ako postupný rozpad ich vzťahu a strata ilúzií inšpirovala Fitzgeraldove neskoršie diela. Autor sa v nich venoval najčastejšie tzv. „stratenej generácií“ vojakov, ktorých boj pripravil o ilúzie. Svet sa zmenil – prišla jazzová éra, mimoriadna ekonomická prosperita Spojených štátov a dvojica sa stala slávnou nielen kvôli Scottovým literárnym úspechom, ale hlavne divokému životnému štýlu. Ten Zeldu neskôr dohnal k schizofrénii a spisovateľa k alkoholizmu a skorému úmrtiu.
|
|
Veľké večierky sú také intímne. Na malých večierkoch nemáš súkromie.
Márnivá, vizuálne a pateticky prehnaná šou presne spĺňa dojem, ktorý si čitateľ z knihy odnáša. Jeho verziu tak možno považovať za najlepší možný prepis knihy. Svoju nestriedmosť režisér tento krát môže ospravedlniť aj „nespoľahlivým rozprávačom.“ Predloha je napísaná z pohľadu Nicka, kvôli čomu literárni vedci spochybňujú nakoľko mu čitatelia môžu dôverovať v objektívnom popise faktov. Touto optikou si môžeme vysvetliť aj chaotickosť, farebnú krikľavosť a podivnú hudobnú zmes v soundtracku, ktorá viac-menej vkusne namiešala koktejl z navzájom celkom výbušných prvkov (Jack White, Gerschwin, Beyonce, či Jay-Z). Vytknúť mu možno iba snahu ukázať viac ako spisovateľ a zašiť diery, ktoré kniha zámerne nechávala otvorené – a venovala čitateľovej fantázii. Nepotrebujeme poznať Gatsbyho minulosť, aby nás dej zaujal. Nepotrebujeme vedieť, prečo je bohatý. A rozhodne nepotrebujeme vedieť, že Nick ukončí svoju optimistickú púť u psychiatra. Film sa zaručene nevyhne ani zrovnávaniu s ostatnými režisérovými počinmi – sledujeme sebavykrádanie, alebo premyslenú obchodnú značku? Tažko povedať. Dá sa však konštatovať, že Gatsby je vrcholom Luhrmannovej márnivosti, možno klenot v sérii jeho stráviteľných romantických príbehov pre masové publikum.
|
|
Samozrejme, že môžeš zopakovať minulosť.
Mnoho kritiky sa na film znieslo kvôli práve štýlu, akým k predlohe pristupuje. Myslím si však, že by Fitzgerald so svojím vkusom pre výborne rozohranú lacnú romancu tento prístup ocenil. Herci preháňajú spolu s tvorcami – nebalansuje Nickovo očarenie Gatsbym na erotickej hranici? Neurobil Dicaprio zo sebavedomého elegána neurotickú krehotinku? Je Daisy v podaní Carey Mulligan skôr sympatická alebo otravná? Nie je epilóg zbytočne dlhý? Nepotrebovalo by stvárnenie jazzovej éry viac jazzovej hudby? Pre mnohých zrejme Luhrmann už nezopakuje vynaliezavosť vynikajúco vygradovaného Moulin Rouge, ale Gatsby sa môže považovať za jeho dôstojné pokračovanie, akurát v hraniciach rozdielnej krajiny a doby – od francúzskych kurtizán ho delí 20 rokov (1900 a 1922). Navyše medzivojnová neistota má s postmodernou súčasnosťou a s pocitom mladých mnohé spoločné. Minulosť zrejme netúži zopakovať len hlavný hrdina, ale aj režisér. Chcel Luhrmann vytvoriť paralelu k svojej tvorbe, ktorá stagnuje na mieste? Chcel v titulnom hrdinovi vytvoriť prototyp filmára, ktorého jediným cieľom je stúpať? Ak táto rovina vo Veľkom Gatsbym existuje, možno naznačuje, že všetky „božské ideály“ končia na rovnakom mieste a dôležitá je prispôsobivosť.
The Great Gatsby (USA/Austrália, 2013, 142 min.)
Réžia: Baz Luhrmann. Hrajú: Leonardo DiCaprio, Carey Mulligan, Tobey Maguire, Joel Edgerton, Isla Fisher
