6.0

Filmová recenzia

Súdiac podľa amerických scenáristov nie je let lietadlom rozhodne ničím bezpečným. Ak odhliadneme od obligátneho zrútenia sa či prepadnutia teroristami, môžu na vás z jeho útrob vyskočiť masoví vrahovia, hady či dokonca Harrison Ford v prevlečení za amerického prezidenta. To človek aby šiel radšej peši. Ako dobre, že máme i európskych tvorcov, ktorí nám aj tento smrtiaci spôsob dopravy dokážu podať s odľahčeným humorom… alebo aspoň pokusom oň.

A tak tu teda máme zápletku o lete, počas ktorého sa vyskytnú vážne komplikácie. A keďže stevardi sú veľmi rozjuchaná kopa chalošov, rozhodnú sa, že miesto zbytočného vyvolávania paniky medzi cestujúcimi im radšej zatancujú sofistikovanú choreografiu na známy šláger „I´m so Excited“. A prídavkom aj kopec sexu, keďže je veľká pravdepodobnosť, že všetci onedlho rachnú na zem. A to je vlastne všetko.

Že je táto zápletka príliš jednoduchá i na nemecké predrevolučné porno? Možno, ale film má slabú hodinku a pol a od prvej sekundy sa sympaticky nehrá na nič viac než prostú lascívnu letnú/leteckú komédiu. Čo by bolo absolútne v poriadku – každý chce raz za čas vypnúť a baviť sa – nebyť toho, že úroveň vtipov je kolísavejšia než Boeing v turbulencii.

Režisér Pedro Almodóvar sa s každým snímkom posúval o hodný kus vpred a asi ho to už prestalo baviť, pretože teraz sa z neznámych dôvodov rozhodol zaradiť spiatočku; a to až ku samotným koreňom svojej tvorby. Komédia o lietaní je tak poriadne uletená, jednotlivé scénky sú čoraz bizarnejšie a bláznivejšie, bohužiaľ často i akosi kŕčovité. Neraz sa dostaví pocit, že sa nás ktosi snaží zabaviť za každú cenu a to aj keby mal udalosti na plátne vyhrotiť do absurda. Smršť vtipov sa neustále valí, no zdvihnúť kútiky, či nebodaj úprimne rozosmiať vládze len občas. O niečo častejšie má zato divák chuť uštedriť si poriadny facepalm, zatiaľ čo mu v hlave blúdi myšlienka „snáď aspoň na papieri to bolo vtipné“.

Veľký podiel má na tom pravdepodobne i samotná gayovitosť snímku. Nič proti štvorpercentnej menšine, ale nakrútiť komédiu stojacu na humore postáv tak teplých, že sa na nich dá pozerať len v tielku, by bolo vtipné možno pred dvadsiatimi rokmi. Dnes už je to ťažké klišé, najmä keď sa herci správajú príšerne afektovane a stereotypne.

Je až prekvapivé, že takto ošúchane nám homosexuálov servíruje režisér, ktorý k nim sám patrí. Najslabšou pasážou je práve spomínaný tanček – zúčastnení si mohli miesto neho hádzať do tváre šľahačkové torty a šmýkať sa na banánových šupkách a komický efekt by bol približne rovnako novátorský a originálny. Nepochopiteľná je i účasť hereckých hviezd Banderasa a Cruz v trojsekundových štekoch.

A pritom pár skutočne vtipných nápadov a charakterov by sa vo filme dalo nájsť bez väčších problémov. Len sa k nim nanešťastie treba prepracovať cez takýto balast. Škoda.

Rozkoš v oblakoch je tak vo výsledku maximálne oddychovou komédiou najmä pre svojho tvorcu, ktorý si tentoraz nakrúcal očividne pre radosť. Odporúča sa preto vidieť bez skutočne akýchkoľvek očakávaní a s absolútne vypnutou mysľou. Vtedy celkom pobaví. Ale ku klasike „Pripútajte sa, prosím!“ môže iba obdivne vzhliadať. Skôr je takou lepšou verziou „Plnou parou vzad“.

Los amantes pasajeros (Španielsko, 2013, 90 min.)
Réžia: Pedro Almodóvar. Hrajú: Javier Cámara, Cecilia Roth, Lola Dueñas, Raúl Arévalo