5.0

Filmová recenzia

V učebnici dejepisu nájdete o roku 79 n.l. pár zmienok a jedna z nich sa bude určite viazať k výbuchu sopky Vezuv a jej pokrytiu mestečka Pompeje šesťmetrovou vrstvou popola. Ideálny materiál pre taký strednorozpočtový hollywoodsky blockbuster. Akurát meno režiséra Paula W. Andersona vás môže mátať. Či už z jeho svojskej vízie Troch mušketierov alebo nebodaj viacerých dielov Resident Evil.

Milo nie je obyčajný obyvateľ mestečka, ale gladiátor bojujúci v aréne najprv o život a jedného dňa aj o vlastnú slobodu. Zahľadí sa do mestskej krásavice a dcéry bohatého obchodníka. No tá sa má vydať za skorumpovaného senátora. Zdanlivo neriešiteľný milostný trojuholník speje k nečakanému koncu: píše sa druhá polovica augusta 79 a hora Vezuv dáva o sebe vedieť: zo zeme počuť divné hučanie, sírne výpary sú čoraz častejší jav a voda v studni vysychá. No to je stále nič oproti 24. augustu, keď začne skutočná skaza – sopka sa prebudí, chrlí lávu, cunami sa valí na mestečko. Milo sa musí prebiť z gladiátorskej arény, zachrániť milú a skúsiť prežiť.

Presskit tvrdí: Titanik na súši. Je to jasne vymedzený film, kde viete, že prvú polovicu treba vydržať sledovať hrdinov v civile a potom príde trikové inferno. Neakčná časť filmu trvá dobrú hodinu a počas nej sa pletky rozohrávajú síce snaživo, ale zdĺhavo. Celých 60 minút sledujeme repete z iných filmov a takých hrdinov sme videli mnohokrát. Milo má dobré srdce, je snaživý, ale má smolu, že je gladiátor a ešte si na slobodu veľmi dlho počká. Cassia je krásna, narodila sa do dobrej rodiny, ale tiež má smolu, že v tých časoch sa na srdce dievčiny často nepočúvlo a každému tatkovi išlo o jediné: dobre ju vydať. Jej dilema nemá takmer šancu na úspech: za chudobného bojovníka by ju nevydal nikto. Ostáva nám Kiefer Sutherland ako hnusný, vypočítavý senátor, z ktoreho sa dokonca vykľuje vrah rodnej dediny gladiátora – je to teda nielen sok v láske, ale aj tyran, čo si zaslúži aspoň jednu dýku do oka.

Táto trojica postáv nás má držať v strehu celú hodinu a to je náročná úloha, pretože veľa sa počas nej neudeje, politické pletky sú nevýrazné, romanca priehľadná a vývoj postáv takmer žiadny. To je dosť veľký rozdiel oproti Titaniku, kde James Cameron ukážkovo predstavil divákom hlavnú dvojicu, ich problémy, letmé stretnutia či pamätné pózy a zabodoval u všetkých tak, že keď si ich pekne obľúbili, zavelil na prírodný útok. Asi aj autori pochopili pri Pompejách, že trojuholník a pletky stačiť nebudú, tak nám venujú ešte zo tri gladiátorske súboje, ktoré sú prekvapivo málo surové (čo spôsobil rating). Kombo romance a zápasov otroka znie na papieri dobre, no vo filme je priemerné.

No posledných 40 minút autori sľubujú peklo – a príde. Hoci musíte naň čakať dlhšie ako pri dvojici filmov z roka 1997, kde búchali sopky (Rozpútané peklo a Sopka), stojí za to a je zaujímavé vidieť, kam sa posunuli triky i trúfalosť tvorcov po 17 rokoch. Pravda, tvorcovia sa rozohnili rovnako ako Roland Emmerich pri 2012, takže tu nasekali rovno niekoľko úkazov prírodnej katastrofy súčasne, ale je pútavé sledovať, čo všetko dokážu ničiť, ako striedajú formy živlov a neštítia sa devastovať mesto naplno. Je len škoda vidieť toľko zaujímavého v takom krátkom čase – skaza pominie relatívne rýchlo. A prekvapivo ide o jeden z mála filmov, kde je toľko 3D efektov, že tretí rozmer poteší.

Paul W.S. Anderson sa celý čas prekvapivo drží na uzde; pochopil, že tento raz musí točiť politicky korektne a neodstrašiť ani diváčky. Najmä ony si asi užijú celú hodinu a zvládnu aj desiatky minút erupcií. Páni budú spokojní s akciou (zápasmi i výbuchmi), akurát fanúšikovia režiséra si prekvapivo povedia, že Paul je príliš civilný a nevie to akosi rozbaliť naplno. Ale aspoň je to stávka na istotu, film sa mu rozhodne nerozpadá a nenudí ako posledné časti Resident Evil.

Body nadol ťahá obsadenie, kde ľúbostná dvojica nepôsobí práve sympaticky a skôr menšie roličky zachraňujú casting: Kiefer Sutherland je tradične dobrý sviniar, Carrie Anne-Moss sa tiež do úlohy hodí a Jared Harris (Moriarty z druhého Ritchieho Sherlocka) má slušnú charizmu.

Je to Titanik na súši? Nuž, taká lacnejšia a kratšia kópia. Musíte mať skutočne veľký záujem vidieť tú deštrukciu na vlastné oči, aby ste sa prehrýzli hodinovým introm, potom to bude fajn. Ako celok jasne akceptovateľný priemer. A v kariére Paula W.S. Andersona určite jeden z lepších kúskov.

Pompeii (Kanada/Nemecko, 2014, 105 min.)
Réžia: Paul W.S. Anderson. Scenár: Janet Scott Batchler, Lee Batchler, Michael Robert Johnson. Hrajú: Kit Harington, Emily Browning, Kiefer Sutherland