BORGMAN |
BORGMAN |
Rodičia to istotne mysleli dobre, keď nás od detstva viedli k zdržanlivosti a obozretnosti pri nadväzovaní nových známostí. Dobré mienené rady: „nedávaj sa do reči s cudzími“, „nič si od nich neber“ či „nikdy nevpúšťaj do bytu nikoho koho nepoznáš, a to hlavne ak nebudeme s maminkou doma“, majú v sebe kus pravdy. Ak by ste ale náhodou mali problém si tieto múdra osvojiť skúste holandský titul Borgman. Ten vaše pochybnosti uvedie na pravú mieru.
Na okraji lesa sa formuje zvláštna skupinka bojovníkov na čele s ozbrojeným kňazom, rozzúreným psom a dvoma mužmi disponujúcimi do špica zabrúsenými kovovými tyčami. Ich cieľ je jasný, vypátrať Camiela, Ludwiga a Pascala, bezdomovcov oddychujúcich v tajných príbytkoch pod povrchom. V snahe zachrániť si holý život sa „bezbranní“ napadnutí rozpŕchnu do rôznych strán. Camiel nachádza útočisko v neďalekej obytnej štvrti. Plný sebavedomia zazvoní na dvere luxusného domu a poprosí o vykonanie základných hygienických potrieb. Nenechá sa odradiť prvým odmietnutím a skúša to o bránu vedľa.
Tentokrát mu otvorí rázny, mladý muž nie práve priateľský už od pohľadu. Camiel preto siahne po svojej tajnej zbrani a prezradí, že sa pozná s jeho ženou. Drzosť a neodbytnosť neznámeho, rozzúri majiteľa domu natoľko, že Camiela za jeho slová fyzicky napadne. Nezmyselnému útoku sa prizerá vystrašená pani domu, ktorá sa nad Camielom zľutuje (i napriek tomu že ho nepozná) a tajne mu na pár dní poskytne strechu nad hlavou. Sama však nevie čo spôsobila, ani koho si do vlastného domu vpustila.
Borgman je nenápadným filmom, ktorý pod skromným distribučným popisom a seversky chladným plagátom skrýva oveľa viac. Obohratá zápletka s neznámou osobou predo dvermi, ktorú pozná jeden z partnerov zvádza k jednoznačnej premise - tajný milenecký pomer, či citová nostalgia, o to ale Alex van Warmerdam nestojí.
Silu príbehu buduje práve na rozbíjaní zabehnutých diváckych predstáv. I preto do centra rozprávania umiestnil muža, ktorý doslova povstal zo zeme. Muža stredného veku, žiadneho krásavca ani sympaťáka. Zanedbaný podivín s neobvyklými praktikami a čudnými priateľmi, ale vie ako presadiť svoje. S pomocou tajných prísad a svojpomocne vytvorených náhod osudu prenikne do rodinného kruhu svojej ochrankyne. Vybuduje si miesto pre seba a svojich priateľov, aby podprahovou manipuláciou pretransformoval idylické prostredie dobre situovanej rodiny na peklo.
Warmerdamova snímka útočí na povrchné hodnoty dnešnej spoločnosti. Vysmieva sa ľahkovážnemu naivnému prístupu a dobrosrdečnosti ústiacej k zániku. Napínavá línia infiltrácie a skrytej manipulácie sa dokonale dopĺňa s nenásilným čiernym humor. Divák prenikne pod povrch plánovanej akcie a ako nestranný pozorovateľ sa s úsmevom baví na odstraňovaní konkurencie počas konkurzu na post nového záhradníka. Warmerdam necháva postavy žiť daným momentom neprezrádza nič o ich minulosti ani o tom kam ich kroky povedú, keď všetko skončí. Pred diváka tak stavia otázky s množstvom odpovedí bez toho, aby naznačil tu správnu.
Napätie, zábavu a absurditu dopĺňajú odkazy na filmové klasiky. Ako napríklad zbavovanie sa nevyhovujúcich svedkov po mafiánsky - cementovými topánkami (obuté ich mal kdekto i taký Bruce Willis v snímke Billy Bathgate režiséra Roberta Bentona). V rámci zachovania komiky a originality sa v Borgmanovi i tento postup otáča doslova hore nohami. Camielova „neviditeľná“ prítomnosť v dome má zase blízko k Tae-sukovi z Kim Ki-dukovho 3-iron.
Borgman je snímkou, ktorá vás už v začiatku chytí a v priebehu skoro dvoch hodín nepustí. Pobaví, zarazí, no predovšetkým upúta. Úhľadným, čistým obrazom z pohľadu kameramana Toma Erismana i mrazivo zábavným príbehom, ktorý nemusí mať tak ďaleko od reality, ako sa na prvý pohľad zdá.
Borgman (Belgicko/Dánsko/Holandsko, 2013, 113 min.)
Réžia: Alex van Warmerdam. Scenár: Alex van Warmerdam. Hrajú: Jan Bijvoet, Hadewych Minis, Jeroen Perceval