DLHÁ CESTA DOLE |
DLHÁ CESTA DOLE |
O mnohých knihách sa píše, že sú ťažko adaptovateľné. Nick Hornby mal doteraz pri svojich šťastie: High Fidelity s Johnom Cusackom = pecka, About a Boy vytiahol jednu z najlepších úloh Hugh Granta. Fever Pitch bol dokonca sfilmovaný dva razy, hoci kniha poslúžila ako predloha iba pre britský film z roka 1997. Americký (o 8 rokov neskôr) zobral dejový náčrt britského, vymenil mesto, šport a hrdinov.
Dlhá cesta dole je výborná kniha. Má štyri vynikajúco napísané postavy a silnú motiváciu, kvôli ktorým sa stretáva kvarteto na streche londýnskeho mrakodrapu na Silvestra. A každý sa chce vrhnúť do hlbiny.
Osobne sa dokážem pozrieť na Dlhú cestu dole dvojakou optikou. Filmový divák vidí zvláštny mix drámy a komédie. Film tvrdo vníma realitu hrdinov, ľahké scény mieša s ťažkými a aj po jeho dopozeraní vám môže ostať zvláštna pachuť súcitu a striedavo si možno položíte otázky – v akej fáze života som, kam smerujem a čo by som robil v situáciách postáv. Lebo úprimne, ani jedna to nemá ľahké. Kto čaká veľa britského humoru, mal by krotiť vyhliadky. Hoci Londýn filmu prospieva a originál skrátka nezaprie. Z filmu podivne vyznieva časť na Tenerife, ktorá ukáže viac z ich života (v podstate všetkých), ale akosi nezapadá do kontextu. Rozpačito vyznievajú aj mediálne snahy – najprv sa hrdinovia do novín nechcú dostať, potom ich chcú využiť, neskôr od nich utečú, prípadne sa ešte raz vynoria.
Ako kombinácia drámy a komédie relatívne zaberá v striedaní scén, no sú to skôr pospájané epizódy ako celistvý dej. Sčasti je to aj účel – po 20 minútach má film meniť hrdinov, ich pohľad na dej, dianie, no táto technika je máličko využitá a rýchlo sa vrátime k pôvodnej jednotnej línii. Filmu by pomohlo lepšie vnímane hrdinov a hlbšie nazeranie na dianie naokolo.
Tak sa snaží maximálne zaujať hercami. Pierce Brosnan je presne obsadený elegán, ktorému sa rozpadá život – vo filmografii krásny kontrast k Thomasovi Crownovi spred 15 rokov. Toni Colette hrá na doraz vypäté situácie. Imogen Poots si berie najvýraznejšiu postavu, no osobne mi jej striedanie nálad (vážna-vtipná) miestami prekážalo a Aaron Paul ponúka skôr tlmený výkon (a Need for Speed obom sedel viac).
Z filmu teda vyplýva, že je to dráma/komédia o živote a štyroch postávach, čo sa ovplyvňujú. Úprimne, kniha obsahovala podstatne viac. Postavy boli lepšie napísané a ich dilemy uchopiteľné. Množstvo iných scén im dodalo aj iný rozmer (najmä Jess a JJ). Mala kvalitné dialógy. Tenerife vo filme vyznieva ako pekná epizóda, no v knihe zabrala pár strán. Filmu úplne chýba tretia tretina, kde sa veľa deje – preto som mal pocit, že film prišiel o 20 minút na lepšie pochopenie a najmä finálne vyznenie. Ako knižný fanúšik som relatívne nepresvedčený, filmový je trochu spokojnejší. Slabší film podľa Hornbyho.
A Long Way Down (UK/Nemecko, 2014, 96 min.)
Réžia: Pascal Chaumeil. Scenár: Jack Thorne. Hrajú: Rosamund Pike, Aaron Paul, Imogen Poots, Pierce Brosnan