|
DARCA |
DARCA |
Po Skaze prišla potreba vybudovať svet nanovo. Vznikla komunita, kde má každý miesto i rodinu. Na spoločných sedeniach sa oslavuje odchod seniorov Inam, príjem nových detí do spoločností, 9-roční majú ceremóniu s prvým darom a dospelí sú zaradení do zamestnania podľa dovtedajších predispozícií a správania. Jonas dostal unikátne miesto prijímača pamäti, čo znamená dlhý výcvik u predchodcu, ktorý nadobudol znalosti o svete od iného mudrca a ich úlohou je radiť rade starších pri závažných momentoch v spoločnosti. Lenže pozícia prináša so sebou riziká a mladý človek ich môže ťažšie niesť.
Darca je viac ako 20 rokov starý bestseller a je škoda, že si hľadal cestu do kín tak dlho. Dnes bojuje o priazeň divákov popri Hunger Games, Divergencii, Hostiteľovi a ďalších teenage filmoch, ktoré sa tiež snažia ukázať neľahkú budúcnosť i odhodlaných mladíkov. Je to maličký hendikep v úvode, keď sa opäť započúvame do monológu o budovaní nového sveta, usporiadanej spoločnosti a prirodzene začnete tušiť, že aktivita hrdinov musí smerovať k razantným zmenám. A to je dnes častá téma.
|
|
O Darcovi je najlepšie písať čo najmenej, aby ste neprišli ani o jeden prekvapivý moment. Z iných popisov či vlastnej dedukcie vám vypadne, že na dokonalé usporiadanie sveta bolo potrebné potlačiť emócie, vyrovnať požiadavky a pravidlá správania ľudí, čo je jediná cesta k udržaniu pokoja. Hrdina začne postupne od darcu Jeffa Bridgesa preberať spomienky a históriu zo starého sveta (ktorý nie je datovaný, ale niektoré sú vraj veľmi dávne), čo znamená, že začne objavovať napríklad hudbu, farby, emócie a neskôr odhalí krivdy, vojny. Je nádherné sledovať, ako vníma Jonas pozitívne a neskôr negatívne pocity – a ešte viac hltať každé Bridgesove slovo a jeho vysvetľovanie.
Z tohto náčrtu vytrieskal film veľa aj pre spracovanie. Viac ako prvých 20 minút je čiernobielych, čo nám signalizuje videnie sveta svojimi občanmi. V obyvateľoch je potlačené i vnímanie farieb; keď má Jonas začať vidieť svet vôkol seba, sfarbí sa predmet, podobne ako vo vynikajúcom Pleasantville (1998). Efekt je výborný a mám pocit, že graduje: Jonas vidí veľa vo farbe s matným filtrom, neskôr prepuknú farby naplno. Silný a vhodne využitý filmový prvok.
|
|
Ďalším pekným efektom je cestovanie do spomienok v podobe výborne zostrihaných flashbackov či sekvencií z filmov alebo udalostí. Po 20-25 minútach čiernobielej dokonalej spoločnosti vás omráči už hocijaká emócia a na Darcovi je výborne stvárnenie hrdinovo vnímanie a aj jeho snaha žiť s novými poznatkami, čo je pre neho asi najväčšie utrpenie, lebo okolie ostáva stále nemenné vo svojich rolách.
Keďže je Darca určený pre divácku mládež, tušíte, že sa postupne začnú drať na povrch hrdinové city či túžby ku kamarátke z detstva, no nečakajte poriadnu romancu, iba pár pochopiteľných scén. Keď spoznáte pocity, emócie a Jeff Bridges začne hovoriť o láske, je otázka času, kedy jej prepadnete.
A solídne je spracované aj bremeno hrdinu, ktorý ako jediný chápe, no nemôže (hoci chce) zdieľať čo zistil. V tomto smere hrajú všetci herci výborne: Brenton Thwaites ako Jonas je fajn i priateľka Odeya Rush, no prím ťahá najmä Jeff Bridges (akoby si strihol ďalšiu rolu mentora po Trone: Dedičstvo). Meryl Streep je dobrá, no nemá veľký priestor a prekvapivo odovzdaná je Katie Holmes, tej sadla rola.
Na Darcovi je len škoda, že po výborných 70 minútach musí nasadiť pár akcií, ktoré sú v kontraste s dianím a zrazu zbrklo skončí. Riešenie je totiž triviálne na to, ako sa film krásne budoval.
PS – Bez ohľadu na žáner je Darca skvelý film pre divákov po rozchode, v smútku či emočnej prázdnote.
The Giver (USA, 2014, 89 min.)
Réžia: Phillip Noyce. Hrajú: Brenton Thwaites, Alexander Skarsgard, Meryl Streep, Katie Holmes, Jeff Bridges
