STRATENÉ DIEVČA |
STRATENÉ DIEVČA |
Oscarová sezóna začína. Prvým nominantom síce bolo zrejme už Chlapčenstvo, ale Stratené dievča je výborný triler, pri ktorom si hneď niekoľko parametrov pýta cenu, lebo je ukážkou najfajnovejšej filmárčiny. Napínavý kus, pri ktorom nemusíte dva a pol hodiny dýchať, iba čakať na ďalší zvrat.
Po oslave Dňa nezávislosti nabehol Nick Dunne na bežný režim. Kúpil si noviny, išiel si čítať, skočil k sestre do baru na panáka a šomral, že dnes ho čaká piate výročie a žena mu určite prichystala hru na objavovanie pokladu. Lenže prišiel domov a tam zbadal rozmlátený stôl v obývačke, na kuchynskej linke stopa krvi a Amy nikde. Zavolá políciu, aby začali jeho ženu hľadať. No vyšetrovanie vedie k nepríjemným zisteniam: sú tu nielen stopy vedúce k darčeku na výročie, ale aj denníku, ktorý sa stáva nebezpečným dôkazom a nasvedčuje, že by Nick Dunne mohol v skutočnosti svoju ženu zabiť...
Napríklad dialógy. Toto je absolútne ukecaný film (zdravím titulkovačov), kde výmeny názorov alebo pátranie i vystúpenia v médiách tvoria silný základ. Treba ich sledovať, občas kontrolovať neverbálnu komunikáciu postáv a nechať sa uniesť monológmi. Každý má svoju pozíciu, každý núka myšlienku.
A čo bude azda najviac prekvapivé pre niektorých divákov: zmena nálady. Sú tu mrazivé pasáže, kde so zatajeným dychom sledujete, čo nájdu detektívi v dome a potom sa zrazu bavíte pri ďalšom dialógu – má síce vážny podtón, no po toľkých zvratoch sa už nedokážete neusmiať. Fincher strieda navyše aj to, čo vidieť s neviditeľnou domnienkou. Azda jedinou konštantnou je v tomto filme hudba Trenta Reznora a Atticusa Rossa, ktorí si idú svoje mručanie vo väčšine scén a navodzujú potrebnú temnotu. Je otázne, či im poputuje oscarová nominácia, po tretí raz (po Sociálnej sieti i Mužoch, ktorí nenávidia ženy) ladia podobné motívy, náladu, ale do filmu sa hodí hudba náramne.
No Fincher popri trilerovom motíve, či manžel zavraždil manželku totálne rozpitváva dve ďalšie témy. Prvou je absolútna analytická sonda do manželstva i súčasných medziľudských vzťahov. Nelineárna rekonštrukcia vzťahu Nicka a Amy je skvost: od prvých magických momentov pocukrovanej pusy až po piate výročie manželstva sa dozvedáme všetko a len máloktorých filmových manželov poznáme lepšie. Neskutočné detaily, budovanie, silné momenty ovplyvňujúce vzťah, vzájomná komunikácia. Až by človek odporučil film na rande nebyť okolitej temnoty a viacerých motívov.
Druhou témou je omieľaný americký sen a najmä posun pozície motivácie ľudí i verejnej mienky v 21. storočí. Stratené dievča využíva média naplno, nie na rozprávanie príbehu, ale vytváranie tlaku na obeť sociálneho systému: dajú sa využiť, možno ich zneužiť, ťažko sa pred nimi skryť – a aj vo filme hrajú nie nepodstatnú rolu. Sú činiteľom, katalyzátorom, psychickou ťažobou.
Ben Affleck v jednej z najťažších rolí sa vysporiada so všetkými témami a prechádza si vlastným očistcom. Rosamunda Pike v životnej úlohe (a sem musí putovať nominácia!) manželky, takej múdrej a očarujúcej, že sa zamilujete hneď a opantá vás. Prekvapením je aj Tyler Perry, nelezie na nervy.
Stratené dievča je výborný triler, pomyselný druhý diel trilógie o nenávisti ľudí prinášanej Fincherom na filmové plátno. Odhaľuje zákutia manželstva a medziľudských vzťahov. Mrazí i baví. Je to skvost.
Gone Girl (USA, 2014, 149 min.)
Réžia: David Fincher. Scenár: Gillian Flynn. Hrajú: Ben Affleck, Rosamund Pike, Neil Patrick Harris