ODPAD |
ODPAD |
Za 15 rokov nakrútil Stephen Daldry viaceré zaujímavé kúsky, v ktorých vystupujú silné ženy alebo odhodlaní chlapci meniť svoje osudy. Billy Elliott či Oskar Schell idú za cieľom a v brazílskej favele sa dejú teraz veľké veci – na životné dobrodružstvo sa vydáva trojica kamarátov.
Ich domovom je smetisko, trávia tu veľa pracovného času. Prehrabávajú sa tonami odpadu, aby našli niečo cenné, čo by ich životy zmenilo alebo aspoň na pár chvíľ vylepšilo. Raphael, Gardo a neskôr aj Rato sa zapletú jedného dňa do oveľa väčšieho komplotu. Na smetisko totiž putuje peňaženka, ktorú sem odhodil akýsi úradník, ktorého naháňala polícia. Keď ju chlapci nájdu, spočiatku ich osloví pár chechtákov, no v útrobách nájdu aj preukaz, poznámky, kalendár či kľúč. Rozhodnú sa pátrať po ich pôvode, lebo vytušia, že časté návštevy nervóznych vyšetrovateľov len potvrdzujú unikátnosť nálezu a že jeho hodnota môže byť vyššia ako pár stovák realov, čo im najprv núkajú...
Je jednoduché prirovnať film k Milionárovi z chatrče len pre to, že uvidíme rovnakú vekovú kategóriu hrdinov zažívať biedu, ktorá sa môže aj skončiť. Niektoré momenty sú príliš fantastické a zvýrazňujú unikátnosť príbehu. Je ťažké určiť žáner, ale k dobrodružnému má najbližšie: jasne určení hrdinovia i banda zloduchov, osudy pripravené na zamotanie, prekážky výrazné a občas neprekonateľné. Ale so sprievodcami favelami typu Rato sa vydáme do útrob Ria, kde by papagáj Blu neprežil tanečné sólo a Vin Diesel ani nenaštartoval káru. Je tu záblesk nádeje v podobe otca Juilliarda či právničky Olivie, no tí môžu trio chalanov postrčiť ďalej, no neriešiť za nich problém. Vedľajšie postavy sa objavia ako dobrí pomocníci – potom sa zas vyrojí banda skorumpovaných polišov, politikov alebo iných zložiek.
Korupcia ako hlavná téma nesmie chýbať, ale jej vloženie do deja je zvláštne. V žánri sociálnej drámy určite zohráva obrovskú rolu, ale film ju vôbec nechce riešiť, iba ju ukazuje a venuje jej pomaly viac priestoru ako hociktorej vedľajšie postave. Chce nám ukázať, že tak to v Riu funguje, ale inak nič iné nepodsúva. Azda pre niektorých divákov neznalých problematiky Južnej Ameriky to bude veľmi silné vytriezvenie a sonda do tunajších pomerov. Ale tu Daldry nejde do hĺbky – načrtne a upaľuje ďalej.
Tretím žánrom je triler, ktorý miestami mrazí a neservíruje ľahké scény. Ani sa nenazdáte, zrazu mieri niekto pištoľou na hlavu hrdinu v tretine filmu a vy neviete, či nebudú scenáristi takí drsní a guľku do zátylku mu fakt nevystrelia. Do trileru sa prepašujú aj nevysvetlené veci z dvojhodinového príbehu či zmiznuté postavy na tretinu filmu, ktoré sa bez ozrejmenia vrátia a vy neviete, či si prešli vlastným infernom, ktoré už tvorcovia nechceli ukázať alebo ich len na chvíľu vypustili.
Trojaká žánrovosť bije na poplach, sledovanie Odpadu je netradičné, hoci nie hladké predstavenie. Po hodine sa trošku začnú opakovať motívy a niektoré momenty sú už na hranici rozprávky, kedy sa vyšetrovatelia (asi) zámerne nechytajú jasných stôp. Keďže ten príbeh nám rozpráva trojica chalošov, je možné, že čosi je úmyselne prifarbené, iné pasáže vynechané a táto ich verzia nám musí stačiť. Asi treba za vyznením filmu hľadať aj scenáristu, ktorým je Richard Curtis. Áno, tvorca Lásky nebeskej či Vojnového koňa si hýčka svojich hrdinov a preto film vyznie pomaly rozprávkovo.
Herecké výkony sú fajn, či už násťroční hrdinovia či Rooney Mara-Martin Sheen z plagátu na pár dobrých scén. Funguje kamera, hudba, strih a Universal nemíňal nadarmo. Vyšiel mu aj výber režiséra – Stephen Daldry sa po Extremely Loud and Incredible Close netrafí do vkusu všetkým, ale je svojský. No obávam sa, že tento žánrový mix ocení len málo našincov.
Trash (UK/Brazília, 2014, 114 min.)
Réžia: Stephen Daldry. Scenár: Felipe Braga, Richard Curtis. Hrajú: Rooney Mara, Martin Sheen, Wagner Moura