|
ZÁZRAKY |
ZÁZRAKY |
Dospievanie na talianskom zapadákove predstavuje pre Gelsominu každodennú prácu na rodinnej farme. Gelsominu zvádzajú tiene dosiaľ nepoznaného, do dediny vtrhne láska a sloboda, čo jej pohľad postupne upriamuje iným smerom, aký pre ňu a jej tri sestry krvopotne vyšliapal otec. Dievča zisťuje, že život nie je len o včelých štípancoch a vôňa medu nie je ani zďaleka taká sladká ako láska, či sloboda. Talianska režisérka Alice Rohrwacher zobrazuje vo svojom druhom celovečernom filme Zázraky rodinu, ktorej silné puto nie je také neochvejné, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Z filmu cítiť úctu k tradíciám talianskeho neorealizmu, čo sa prejavuje v uzemnenej narácii a zobrazení prirodzeného toku každodenného života. Zdanlivo “malé” konflikty postupom deja naberajú na sile. Autorka ozvláštňuje rozprávanie surrealistickými prvkami, dosahuje tak nové významové roviny. Na pomerne banálnych udalostiach a pomalej atmosfére všednosti vystavala Rohrwacher generačný konflikt.
Podarilo sa jej pomerne presne vystihnúť pád hrdinov z neba ideálov, rovno na tvrdú zem. Postavy prechádzajú premenou, proti svojej vôli sú nútení “poľaviť”, poddať sa zmene, niektorí dobrovoľne, iní neochotne, brániac sa zubami nechtami… Udalosti ich zomelú, logika deja i motivácie sú prijateľné, príbeh je jasný. Aj keď vo filme je niekoľko hluchých miest, či motívov, ktoré by radšej nemusel obsahovať, mávneme nad nimi rukou zaujatí úprimným striptízom.
|
|
Vyzliekajúc sa z vlastného smútku konfrontuje Rohrwacher svoje postavy s rôznymi druhmi lásky. Medzi dcérou a otcom je večné puto, ich vzťah je silný, no komplikovaný zároveň a závisí od priebehu udalostí, či neochvejne ustojí, alebo dostane novú podobu… Rodina je autentická, zrastieme s hrdinami a o to viac nás zaujíma, ako sa ubránia votreleckým vplyvom. To všetko “križuje” sloboda a túžba po poznaní odľahlých morí a ciest mladej Gelsominy.
Gelsomina sa zmieta v láske k otcovi, k chlapcovi, miluje zázemie a tradíciu rodinnej práce. No láka ju omamnosť neznámeho sveta ďaleko za lúkami a včelími úľmi, ktoré predstavujú filmári. Filmári ako symbol slobody, novej reality, ktorá už nikdy nebude taká úprimne čistá ako drsná rodičovská dlaň. Sloboda je opojná a fatálna, ako bodnutie včely, keď sa raz rozhodne zradiť, je to jej koniec… Gelsomina sa vzoprie a kráča za svojím, podobne ako jej otec, obaja tvrdohlaví a zásadoví. Obaja vedia, že zima sa potichu zakráda..
|
|
Režisérka sofistikovane pracuje s metaforickou snovosťou, vytvára vlastný poetický symbolizmus. Vo filme sprítomnila svoju emóciu, smútok nad nenávratnosťou detstva. Cítiť nostalgiu spomienok na to, čo dôverne pozná. Vyznáva sa z lásky, pokorne a odovzdane si pripomína a zároveň idealizuje svoje detstvo. Oživuje ho v Gelsomine a jej rodine, ich realita je drsne krásna, špinavo skutočná. Režisérka obsadila výrazné typy, ich tváre sú zapamätateľné, no postava otca a jeho sestry pôsobia občas rozpačito, čo vyplýva z nejasnosti motivácií. Naopak detské predstaviteľky podávajú presvedčivé výkony, ich herectvo je prirodzené a bezprostredné.
Režisérkin blues je pokorne tichý, vyhýba sa pátosu. So záverečnou pointou zaručene privanie aj prúd horúcich emócií. Vyvoláva v nás tichý smútok za všetkým, čo je preč. Prostota dospievania, láska k rodičom, sestrám i práci, všetko to, čo bolo pre 13 ročné dievča samozrejmosťou, v sebe po návrate z dlhej cesty odhalí zázrak. Len škoda, že je to všetko nenávratné, za oknom je iná zem, iné slnko, cudzí tieň padá na iný deň… Rohrwacher je autentická, obnažuje samu seba, azda preto sú jej emócie presvedčivé a priame. Stojí za to zdieľať ich s ňou. Bol to sen či skutočná spomienka? Rohrwacher to za nás nevyrieši, prebrať a uštipnúť sa musí divák sám.
Le Meraviglie (Nemecko/Švajčiarsko/Taliansko, 2014, far., 110 min.)
Réžia: Alice Rohrwacher. Scenár: Alice Rohrwacher. Hrajú: Alba Rohrwacher, Maria Alexandra Lungu, Sam Louwyck ...
