DOMÁCÍ PÉČE

Domácí péče, to je film o zmierovaní sa so smrťou, ale aj so životom a všetkým, čo prináša. Režijný a scenáristický debut Slávka Horáka osciluje na pomedzí drámy a komédie a v oboch polohách pôsobí celkom presvedčivo, hoci ich spojenie je občas trochu kostrbaté. Aj keď príbeh ženy, ktorá sa musí vyrovnať so svojim blížiacim sa koncom nevyniká závratnou originalitou, samotná hlavná hrdinka je v prostredí českej či slovenskej filmovej tvorby pomerne neopozeraným zjavom – no a o ňu v tomto filme vlastne ide predovšetkým.

Vlasta (Alena Mihulová) zasvätila ako opatrovateľka život starostlivosti o druhých, pri čom druhá šichta ju po robote čaká ešte doma v podobe manžela Láďi (Bolek Polívka). Ich vzťah je už dávno skôr o stereotypných rituáloch, než ozajstnej ľudskej blízkosti, a tak si Vlasta emócie šetrí pre dcéru Marcelku. Trochu nevyrovnaná mladá žena z nich pri príležitostných návratoch do rodného hniezda ale rozhodne veľkú radosť nemá a čím intenzívnejšie jej matka náklonnosť prejavuje, tým naliehavejšie sa v nej ozýva nutkanie utiecť kade ľahšie.

Život v týchto zabehnutých koľajach je však nenávratne preč, keď sa Vlasta dozvie, že v jej tele nepozorovane bujnie rakovina. Jej stav je taký vážny, že jej medicína môže ponúknuť už len utišujúce prostriedky proti bolesti. A tak sa začína strastiplná cesta, ktorá vždy racionálnu a distingvovanú ženu prevedie napríklad aj úskaliami „liečebnej“ ezoteriky, snahou o znovuobjavenie partnerskej lásky, či niekoľkými výbušnými záchvatmi znovunadobudnutej sebaúcty. Bude na jej konci zázračné uzdravenie? Alebo niečo ešte dôležitejšie?