LEGENDY ZLOČINU |
LEGENDY ZLOČINU |
Brian Helgeland má rád papier. Preto píše ako divý a scenáre mu vychádzajú (L.A – utajené skutočnosti, Tajomná rieka). Od istého času tiež režíruje a aj v tom sa mu zvykne dariť (Odplata, 42). Legendy zločinu v sebe snúbili potenciál britskej gangsterky v retro háve a najmä herecký úlet Toma Hardyho x2. Strihol si bratskú dvojicu Reggieho a Rona Krayovcov, ktorí v 60. rokoch vládli gansgterskému podsvetiu Londýna, kde hazard, násilie a rozbroje boli na dennom poriadku.
Zo začiatku sa nechávame unášať odľahčeným britským humorom, nadsázkou a atmosférou 60. rokov (gangsterský súd s indiánsykmi prvkami, homo vtipy). Ako vystrihnuté zo Scorseseho. Trvá to však len prvú pol hodinu. Názov je síce pútavý, no obsah mu vôbec nezodpovedá. Legendami sa bratia stanú, ale okrem vtipne štylizovanej scény prestrelky v bare nie je vo filme žiaden významný čin, ktorý by ich na legendárnych zločincov povýšil.
Podstatné dejové posuny sa dozvedáme od rozprávačky, ktorou je Reggieho priateľka Francis. Popri evidentnom konflikte medzi charakterovo rozdielnymi bratmi sa črtá romantická línia. Tá sa bohužiaľ v druhej polovici dostáva do popredia a naťahuje film až niekam na Mars za Markom Watneym. Takáto naračná štylizácia premieňa film o bratoch skôr na príbeh o smutnej a nenaplnenej láske Francis k Reggiemu, plnej žvástov o spoločnom živote a bezbrehej nudy. Vrcholom nešťastne zvolenej šablóny je absencia chémie medzi herečkou Emily Browning a Hardym.
Po pomalšom rozbehu sa teda častejšie pristihnete pri kontrolovaní hodiniek, pretože dvojhodinová minutáž sa mení minimálne na dvojnásobok. Neustále som veril v prekvapenie, dáky temnejší ráz. Prípadná náhla zmena nálady na poriadnu bratskú potýčku by mohla byť zaujímavá. Namiesto toho vidíme cukrovku, pomalé vytrácanie sa Rona z príbehu a len jednu významnejšiu bitku. Lebo Francis.
Samostatnou kapitolou je hudba. Soundtrackový výber síce dokresľuje dobový nádych výpravy, ale piesne sú akoby náhodne vybrané. Chýba prepojenie medzi hudbou a charakterom scény, počuté viac vadí než dokresľuje videné. Nie je tu ani žiaden výrazný leitmotív a film je len strihaný z piesne do tichších pasáží a späť. Ale pokojne sa nenechajte rušiť pri vyvádzaní Toma Hardyho. To si rozhodne užijete. Často som ani nevnímal, že pri dvoch postavách ide o toho istého herca. Za podobné odviazanie z reťaze síce Di Caprio sošku Oscara nedostal, ale divákov nesmierne pobavil. Tu je to rovnaký prípad (ale možno bude aspoň nominácia).
V konečnom sumáre nestačí zopár dobrých scén a perličkových dialógov. Ani dvojnásobná porcia Toma Hardyho, nech je akokoľvek mega. Legenedy zločinu je nevyvážený film, doslova sklamanie. Z potenciálneho námetu sa s britskými črtami dalo vytlačiť oveľa viac. Chýba drive a pre diváka lepšie ponorenie do látky. Po sľubnom štarte zostalo rozpačité jadro so záverom do stratena. Veľká škoda pre Helgelanda.
Legend (USA, 2015, 131 min.)
Réžia: Brian Helgeland. Hrajú: Tom Hardy, Emily Browning, Taron Egerton