|
O KURATÁCH A ĽUĎOCH |
O KURATÁCH A ĽUĎOCH |
Gabriel a Elias sú dvaja bratia, ktorým toho osud (citujúc prológ k snímke O kuratách a ľuďoch) veľa nenadelil. Oboch hyzdia vrodené deformácie a tiež odpudivé tiky, ako je nekontrolovateľné dávenie či neustále nutkanie masturbovať. Pravdepodobne by si svoje čudné a neveľmi uspokojivé životy žili v pokoji ďalej, ak by nad otcovou smrteľnou posteľou neodhalili osudové tajomstvo – ich rodičia v skutočnosti vôbec neboli ich biologickými rodičmi. Dokonca mali bratia vraj spoločného len otca – tajuplného profesora Evelia Thanatosa z malého nehostinného ostrova Ork. Gabriel a Elias sa na Ork vydávajú hľadať odpovede na svoje otázky, nájdu však ešte oveľa viac. Svojich ďalších bratov, ktorí žijú v bizarnom rozpadajúcom sa sídle plnom surrealistických zvieracích mutantov a zvrhlostí...
Čierna komédia O kuratách a ľuďoch režiséra Andersa Thomasa Jensena (Adamove jablká, Mäsiari) diváka neušetrí celej plejády bizarností. Jej hrdinami sú, napokon, v podstate ohyzdní asociáli, ktorí sa kdesi pánu bohu za chrbtom oddávajú prapodivným metafyzickým debatám, tenisu, živelnému násiliu a nevyberavej zoofílii.
Spočiatku sa zdá, že dej (nech už akokoľvek pritiahnutý za vlasy) otvára nejakú konkrétnu, povedzme, diskusiu. Postupne však všetky tie tony vysoko nekorektných žartov stále viac prekvapujú svojou samoúčelnosťou. To, že sa s malými obmenami vlastne dookola opakujú, vás môže len utvrdzovať v tom, že hlavným ťahúňom tohto úletu má byť prostá radosť z tragikomickej trýzne života odpadu ľudskej rasy.
Áno, námet by skutočne mohol rovnako dobre poslúžiť B-čkovej americkej „bláznivej komédii“ z 90.rokov, alebo možno pokojne aj hororu rovnakej kvalitatívnej kategórie. V praxi to ale zase predsa len až taký „poklesok“ nie je. Čomu teda film O kuratách a ľuďoch vďačí za to, že sa mu napriek všetkým tým prvoplánovým odpornostiam darí lavírovať na tenkej hranici vkusu?
|
|
V prvom rade to budú určite nadpriemerné výkony elity súčasného dánskeho herectva na čele s fajnšmekersky presvedčivým Madsom Mikkelsenom v úlohe Eliasa a nemenej brilantným Davidom Dencikom ako Gabrielom. Neprehrávané stvárnenie už tak dosť vyhrotených postáv v spojení s dokonalými maskérskymi trikmi je niečo, bez čoho by tento typ filmu nepochybne prepadol o dve triedy nižšie.
Nezanedbateľnú úlohu iste zohráva aj dômyselná výprava, ktorá bizarnému príbehu dodáva romantizujúcu patinu akejsi hrôzostrašnej rozprávky (body navyše za šialených krížencov sliepok, kráv a všeličoho ďalšieho, ktoré by sa nestratili ani na pekelných výjavoch z obrazov Hieronyma Boscha.) No a v neposlednej rade určite filmu dvíha kredit aj niekoľko hlbokomyseľnejších scén, kde sa na pozadí celého toho panoptika predsa len rysuje voľajaký scenáristický „vyšší zámer“. Napríklad celkom vtipná rozprava o niektorých kľúčových okamihoch z Biblie...
|
|
Ak je čierny škodoradostný humor, ktorému nie je nič sväté, takpovediac, „vaša vec“, je celkom možné, že si prídete na svoje. I tak sa však k niekoľkým ozaj vydareným a nápaditým situáciám budete musieť prebrodiť slušným kvantom viac či menej hluchých sekvencií, kedy film pôsobí ako monotónny verklík o sexuchtivých netvoroch. Pomerne skoro pritom iste odhalíte záverečnú pointu, ktorá tým stráca svoju hlavnú kvalitu – schopnosť šokovať. Podtrhnuté a zrátané, bola by to skvelá filmová poviedka či kraťas. Na ploche 104 minút je však medzi jednotlivými absurditami zreteľne vidieť nedostatok hlbšieho spojiva.
Anders Thomas Jensen pred viac než desiatimi rokmi pozitívne šokoval snímkou Adamove jablká a hoci jeho rukopis nezaprie ani táto dlho očakávaná novinka, tentoraz to, žiaľ, až tak presvedčivo nevypálilo...
Mænd og Høns (Dánsko/Nemecko, 2015, 104 min.)
Réžia: Anders Thomas Jensen. Scenár: Anders Thomas Jensen. Hrajú: Mads Mikkelsen, Nikolaj Lie Kaas, David Dencik, Nicolas Bro, Søren Malling
