DRUHÁ ŠANCA |
DRUHÁ ŠANCA |
Popredná dánska filmárka Susanne Bier tento krát svojim divákom pripravila naozaj neľahký filmový zážitok. Vo filme Druhá šanca sa totiž bez servítky pustila do konfrontácie našich zažitých predstáv o tom, čo je vhodné, zdravé a hlavne bezpečné pre život tých najzraniteľnejších – našich detí. Jej pointa sa vám určite nevyhne, hoci občas možno pri nereálne prekonštruovaných situáciách zaškrípete zubami. No a „sprievodcu“ vám bude robiť charizmatický Nikolaj Coster-Waldau, ktorého určite poznáte (aj ak vám dánska kinematografia veľa nehovorí) ako „Kráľokata“ z Hry o tróny.
Andreasov život vyzerá ako z príručky o tom, ako sa má „správne žiť“. V práci je poctivým a spravodlivým policajtom, doma milujúcim manželom a starostlivým otcom vytúženého prvorodeného syna. O to silnejšie ho zasiahne stretnutie s párom narkomanov a ich žalostne zanedbaným novorodencom v byte, kam ho privolajú susedia zasiahnuť kvôli škaredej hádke. Jeho snaha dostať chlapca do bezpečia ústavnej starostlivosti vychádza na prázdno. Ešte si však na malého Sofusa spomenie. Jeho vlastný syn Alexander totiž v blízkej dobe tragicky zomrie a v Andreasovej hlave sa pod vplyvom tejto osudovej krivdy začne rodiť odvážny a kontroverzný plán...
Druhá šanca sa rozohráva ako zdanlivo jednoznačný, ba možno kvôli tejto čitateľnosti až trochu nudný a neoriginálny príbeh. Dobrá verzus zlá rodina, nespravodlivosť osudu, žialiaci muž, čo zoberie právo do vlastných rúk...Tento film sa ale v skutočnosti dosť nemilosrdne pohrá s vašimi predstavami o tom, čo je správne, morálne a bezpečné. Vaše prirodzené predsudky postaví do ostrej konfrontácie so šokujúcou skutočnosťou, skrátka, prevedie vás po horskej dráhe zmiešaných pocitov a presvedčení rovnako, ako svojho hlavného hrdinu.
Budú chvíle, keď tomu, čo na plátne uvidíte, zrejme nebudete príliš veriť. V snahe o ľahko stráviteľné a efektívne scény akoby Bierová občas obetovala logiku a realistickosť, čo ale mnohým divákom ako výhodný obchod pripadať zrejme nebude. Z Andreasa sa tak občas stane nespozorovateľný superman, alebo „šéf Zemegule“, pre ktorého neplatia žiadne pravidlá.
Nie je však na škodu tieto scenáristické skratky filmu odpustiť a nechať si ním predsa len trošku popliesť hlavu. Mnohé z jeho zvratov vás určite dokážu prekvapiť aj primäť k zamysleniu – a rozmýšľať je predsa zdravé.
Na druhej strane treba upozorniť, že tento film naozaj divákov jemnocit nijak nešetrí. Je to vlastne celkom slušná (pre toho kto má rád škatuľky môžeme dodať, že severská) „depka“. Pokiaľ ešte nebodaj máte tú česť byť sami rodičmi, pocity ťažoby sa budú pri sledovaní pravdepodobne ešte násobiť . Pretlak negatívnych (či aspoň tiesnivých) pocitov ešte umocňuje vražedné tempo, s ktorým film na diváka chrlí jeden zvrat za druhým. Ak to však ustojíte až dokonca, odmení vás svieži a hlavne poctivo udalosti uzatvárajúci koniec, akých je dnes už v klubových kinosálach vidieť asi ako šafranu.
En chance til (Dánsko/Švédsko, 2014, 102 min.)
Réžia: Susanne Bier. Scenár: Anders Thomas Jensen. Hrajú: Nikolaj Coster-Waldau, Ulrich Thomsen, Nikolaj Lie Kaas, Thomas Bo Larsen, Maria Bonnevie