|
MALLORY |
MALLORY |
Predstavovať tvorbu asi najznámejšej českej dokumentaristky Heleny Třeštíkovej pravdepodobne veľmi netreba. Predsa však aspoň v skratke – charakterizuje ju poctivý a trpezlivý časozber a silný príbeh ústrednej postavy, ktorá sa často potáca na úplnom okraji spoločnosti . Mallory oba tieto atribúty spĺňa na sto percent, takže možno povedať, že je to pre Třeštíkovej filmografiu absolútne typický zástupca. Váš vzťah k tejto novinke sa teda pravdepodobne nebude príliš odkláňať od toho, ako sa vám v minulosti pozdávali snímky Katka, René či Marcela.
No i keď spôsob rozprávania ani zápletka boja s osudom (a vlastnými démonmi) vo svetle predchádzajúcich snímok nie sú ničím originálne, jedinečnosť ponúka práve hrdinka, ktorej dynamickým portrétom film Mallory vlastne je.
Mallory (vlastným menom Miroslava Neradová) je už pre kamerou Heleny Třeštíkovej ako doma. Režisérka jej osud zaznamenávala ešte v časoch, keď sa ako mladá narkomanka potĺkala v pestrých kruhoch pražských subkultúr. Jej príbeh sa vtedy končil možno až odvážne optimisticky – čakala dieťa a bola odhodlaná urobiť za svojim doterajším životom hrubú čiaru. A to sa jej aj do veľkej miery podarilo. Skoncovala totiž s tým, čo by asi väčšina z nás považovala za najväčšiu prekážku v jej ceste za šťastím – s drogami. Ak by ste si však mysleli, že po takomto triumfe môže nasledovať už len „a žili šťastne až dokým nepomreli“, veľmi by ste sa mýlili. Napokon, rovnako ako samotná Mallory.
|
|
Po niekoľkých rokoch ju kamera nachádza v odstavenom autovraku, ktorý už nejaký čas nazýva svojim domovom. Čo sa so všetkým tým odhodlaním a optimizmom stalo? Vzťah s otcom jej syna po čase rozbil jeho alkoholizmus, syn s problémovým správaním skončil v ústavnej psychiatrickej starostlivosti a ona sama s novým priateľom zvádza každodenný boj o holú existenciu. Čistá, no stále bezradná.
Kde nastala chyba? Napriek tomu, že si nás Mallory spolu s Třeštíkovej kamerou púšťa až hlboko pod kožu, o skutočných príčinách jej krachu sa môžeme len dohadovať. A hoci v nás svojim (možno až prekvapivo príjemným) prejavom vzbudí kus úprimnej ľútosti, asi nikto nezapochybuje o tom, že si za svoje problémy do významnej miery môže sama – napríklad aj obklopovaním sa bezcharakternými chlapmi. Žiadny život sa ale nežije vo vákuu a to určite platí aj pre Mallory.
|
|
Špecifiká osudu tejto dobrosrdečnej, inteligentnej, citlivej a predsa extrémne neúspešnej ženy film prirodzene posúvajú z roviny osobného príbehu do akejsi sociálno-kritickej štúdie toho, ako sa s človekom v jej situácii spoločnosť vysporiadava. Návštevy na pracákoch, sociálnych úradoch, listy politikom a tristné hľadanie práce i strechy nad hlavou...to všetko kamera spoza Mallorinho ramena sleduje a zaznamenáva. A ako jediná funkčná alternatíva z toho všetkého, zdá sa, vychádza napísať list Jirkovi Bartoškovi (naozaj pekná vsuvka).
Třeštíková ale, samozrejme, rokmi skúseností vie, ako balans na tenkej hranici „hľadania vinníka“ udržať a k neplodnému rýpaniu do nedokonalého systému jej film neskĺzne. O to viac priestoru ostáva samotnej Mallory, ktorá je vo viacerých ohľadoch určite dokumentaristovým snom. Okrem zaujímavého a vyhroteného príbehu totiž tiež ponúka vzácne trefné vyjadrovanie, drsný zmysel pre humor, obdivuhodnú húževnatosť a ultimátnu schopnosť získať si divácke sympatie. K tomu si prirátajme skvelý strih a filmárku, ktorá vie zo svojej témy vyťažiť maximum aj bez toho, aby sa sama bohorovne pchala do deja pred objektívom...
Mallory (Česko, 2015, 101 min.)
Réžia: Helena Třeštíková. Scenár: Helena Třeštíková. Kamera: Miroslav Souček, Vlastimil Hamerník, Robert Novák, David Cysař, Jiří Chod, Jakub Hejna
