|
PÁTRANIE |
PÁTRANIE |
Píše sa rok 1999 a vyslankyňa medzinárodnej ľudsko-právnej organizácie Carole (Bérénice Bejo) bojuje kdesi v čečensko - ingušskom pohraničí s veternými mlynmi. Zbiera tu totiž materiály pre správu, ktorá by presvedčila európskych politických činiteľov o smutnom fakte, že takzvaný ruský „protiteroristický zásah“ je v skutočnosti brutálnym vojenským konfliktom, čo nerobí medzi vojakmi a civilistami žiaden rozdiel.
Plniť papiere slovami, kým ľudia okolo bojujú o holú existenciu, však Carole veľa sebauspokojenia neprináša. Pocit frustrácie v nej ešte prehlbuje vedomie, že väčšinu ostatných obyvateľov tejto planéty v skutočnosti utrpenie nejakých Čečencov vôbec nezaujíma. No náhoda tejto žene do cesty prihrá nečakanú príležitosť urobiť kus praktického „dobra“, keď stretáva hladného, zmäteného a strachom doslova umlčaného deväťročného Hadžiho.
Ich stretnutie a spoločný príbeh je hlavnou, ale nie jedinou dejovou líniou snímky Pátranie, ktorá približuje katastrofické následky nedávnej (ale vlastne akejkoľvek) vojny na tých, čo uviazli v jej pasci. Mozaiku, z ktorej sa snímka skladá, dopĺňa príbeh Hadžiho sestry Raisy, ktorá úporne pátra po posledných preživších zo svojej rodiny, svojim dielom do nej prispieva tiež humanitárna pracovníčka Helen (Annette Bening) - tá má na starosti roj bezprizorných sirôt, ktoré vojna vyprodukovala. Objavuje sa tu ale tiež drsný príbeh nedobrovoľne zverbovaného mladíka Kolju, ktorý vo filme ako jediný reprezentuje nie práve najlichotivejšie vykreslenú ruskú protistranu. Jeho story poukazuje na otrasné pomery, ktoré v radoch ruskej armády majú panovať.
|
|
Film Pátranie bol uvedený medzi filmových divákov a kritikov ešte v roku 2014 a sprevádzali ho nemalé očakávania. Pochádza totiž z dielne režiséra Michela Hazanaviciusa, tvorcu fenomenálne úspešného filmu The Artist, a pochváliť sa môže aj jeho hereckou hviezdou Bérénice Bejo (mimochodom, ide o Hazanaviciusovu manželku). Ten, kto by medzi Artistom a Pátraním však chcel hľadať aj nejaké ďalšie paralely, asi by ostal poriadne sklamaný.
Staromilské sentimenty v Pátraní hádam napĺňa len skutočnosť, že voľne vychádza z rovnomennej snímky Freda Zinnermana z roku 1948. Motýliu ľahkosť prostredia nemého filmu ale tentokrát vystriedala páchnuca ťažoba smrti, nenávisti a strachu, kulisy vojny nedovoľujú postavám takmer žiadny humor či odľahčenie. Lenže nejde tu ale len o tému, ktorej zmenu by režisérovi vyčítať predsa nikto nemohol. Fanúšikov Artistu však pravdepodobne zamrzí najmä absolútne konvenčné a schematické spracovanie Pátrania, ktoré Artistom preukázanú odvahu a originalitu svojho tvorcu celkom popiera.
|
|
No keď prehltneme prvotnú „horkú slinu“, zistíme, že je Pátranie v rámci svojho „odboru“ vlastne celkom vydareným, ba čiastočne možno aj cenným filmom. O samotnej vojne a jej hrôzach nám síce nepovie skoro nič, čo by sme už nevideli či nepočuli. Práve konkrétny konflikt, ktorý pripomína (a tiež laxný postoj, aký k nemu vtedy zaujal okolitý svet...), si ale takúto, hoci aj neoriginálnu, pripomienku určite zaslúži. Film sa navyše môže pochváliť prvotriednou výpravou a tiež slušnými hereckými výkonmi, hoci aj jeho účelné postavy veľa priestoru pre sebarealizáciu hercom neponúkajú. Nie celkom otrepaným a zaujímavým motívom je podtéma absolútnej neprenosnosti vojnovej skúsenosti, ktorá sa ukazuje najmä pri kostrbatých pokusoch Carole rozveseliť otraseného Hadžiho.
Malé varovanie na záver si hádam zaslúži absolútna čierno-bielosť, s akou film hodnotí podiel previnenia znepriatelených strán. Ak ste zástancami opatrnejších rezultátov, pripravte sa na to, že Hazanavicius o zlovôli Rusov v tomto prípade nepochybuje asi rovnako, akoby hovoril o podiele Nacistov na hrôzach 2. svetovej vojny. Na druhej strane je Pátranie však stále predovšetkým príbehom jednotlivcov a na tých majú dohady o vine obvykle aj v reálnom živote len pramalý dopad...
The Search (Francúzsko, 2014, 149 min.)
Réžia: Michel Hazanavicius. Scenár: Michel Hazanavicius. Hrajú: Bérénice Bejo, Annette Bening, Maksim Emelyanov, Abdul Khalim Mamutsiev
