SNOWDEN

Oliver Stone sa síce preslávil filmovou fikciou, svojimi, občas celkom kontroverznými, svetonázormi sa ale taktiež nikdy netajil. Jeho voľba chopiť sa príbehu whistleblowera Edwarda Snowdena preto asi nikoho príliš neprekvapila. Otázne ale už bolo, ako to dopadne. Vykorčuľovať z takej živej a konfliktnej témy bez toho, aby vznikla nepozerateľne patetická obhajoba, ešte nepozerateľnejší patriotický paškvil či smiešny konšpiračný zlepenec, totiž nie je jednoduchá úloha ani pre takého veterána, akým dnes už 70-ročný Stone nepochybne je.

Do deja, ktorý vďaka výdatnej mediálnej masáži viac-menej všetci poznáme, vstupujeme v najkritickejšom okamihu: píše sa rok 2013 a Edward Snowden sa v hongkonskom hoteli stretáva s trojicou investigatívnych novinárov, aby im odhalil niektoré z najprísnejšie utajovaných tajomstiev sveta. Tak, ako tento 29-ročný externý spolupracovník CIA či NSA zoznamuje (spočiatku skeptických) novinárov so svojim príbehom, oboznamujú sa s ním aj filmoví diváci. Aj u nich sa určitá miera skepsy predpokladá a film len ťažko utají, že je jeho cieľom presvedčiť o Snowdenových najčistejších úmysloch a hrdinskej obete. Robí to však, iste aj vďaka veľmi civilnému výkonu Josepha Gordona-Levitta, vcelku jemne a nedráždivo.

Edward Snowden je, skrátka, obyčajný „chlapec od vedľa“, ktorý chce slúžiť vlasti a vyššiemu dobru. Pre slabú fyzičku to síce v armáde nikam nedotiahol, podarilo sa mu však využiť potenciál svojho intelektu a počítačovej vášne. Napriek tomu, že nemá žiadne vzdelanie, dopracoval to snaživý samouk Snowden až k vysokým previerkam najprestížnejších amerických bezpečnostných agentúr. Z nejakého bizarného dôvodu sa však tento nenápadný chlapec stal „jedným z milióna“. Nestačil mu skvelý job, exkluzívny zárobok ani šťastie v osobnom živote (peripetie Snowdenovho vzťahu s priateľkou Lindsay majú vo filme štedrý priestor). Nedokázal totiž žiť pod ťažobou hnusného tajomstva, ktoré bolo skutočnou náplňou jeho práce – sledovať súkromnú komunikáciu miliónov nič netušiacich nevinných ľudí po celom svete a robiť z nich ciele nevyberavých tajných operácií.

Hoci Stonea určite nemožno nazvať nezaujatým, treba mu uznať, že dokázal aj takúto „toxickú“ tému udržať v slušnej emočnej rovnováhe. Pri sledovaní snímky vás asi pocit, že sledujete nejakú agitku mučiť nebude, i keď v posledných pár minútach si Stone tento potlačovaný pátos predsa len vynahrádza. I tak ho ale snaha „predať“ Snowdenov príbeh každému typu diváka stála asi až priveľa tvorivých síl a na filme, ktorý je v podstate veľmi štandardným, ba možno až trochu suchým životopisom, to cítiť.