|
MASARYK |
MASARYK |
„Ja som vlastne nikdy nechcel byť diplomatom ani politikom. Najradšej by som bol klaviristom,“ v psychiatrickom sanatóriu priznáva Jan Masaryk, vtedajší veľvyslanec Československa v Londýne. Hybnou silou vzniku filmu bola túžba režiséra Juliusa Ševčíka zachytiť Masaryka v predvojnových tridsiatych rokoch 20. storočia, teda v období Mníchovskej zrady.
Pre Ševčíka je titul Masaryk už tretím celovečerným. V roku 2005 debutoval experimentálnou drámou Restart. Režisér na seba upozornil už počas študentských čias na pražskej FAMU a tiež na New York Film Academy v dobrom zmysle slova štylistickým manierizmom. Vo svojej tvorbe kladie Ševčík dôraz na puntičkárske prevedenie, ktoré niekedy presahuje samotný filmový príbeh.
Jan Masaryk bol človek živelný. Miloval hudbu, krásne ženy a kokaín. Film v divákovi vyvoláva hlboké porozumenie pre jeho politické boje, ako aj pre tie neviditeľné, vnútorné, ktoré ako úradník musel zvádzať sám so sebou. Snaha byť dobrým diplomatom v jeho vnútri neustále zápolí s nespútanosťou a výstrednosťou umelca.
Jan Masaryk bol aj v reálnom živote mužom plný protikladov. Okrem hudobného nadania zdedil po matke dispozície k psychickej labilite. Nevyvážený vzťah k otcovi bol zároveň jeho celoživotným zdrojom bolestí. Film divákom nepokojnú dušu hlavného hrdinu obnažuje, ale stojí za ním. Ostatné (okrem historických udalostí a postáv) je už fabulácia, ktorá však snímke dodáva emocionálne sebavedomie. Dva ťažké roky okolo Mníchova sú prerozprávané subjektívne, z pohľadu Jana Masaryka.
Nový česko-slovenský koprodukčný projekt kombinuje súčasnosť, v ktorej je politik umiestnený v sanatóriu v americkom Vinelande, s nedávnou minulosťou. V početných retrospektívach si Masaryk spomína na svoju diplomatickú a politickú kariéru a odkrýva svoje osobné sklamania či zlyhania. Koncept filmu je teda rámcovaný jednotlivými spoveďami na psychoanalytickej pohovke.
Tragická smrť Jana Masaryka sa do filmu nedostala. Okolnosti smrti syna prvého československého prezidenta T. G. Masaryka sú podľa dostupných informácií stále obkolesené množstvom záhad a nejasností. Bezvládne Janovo telo sa našlo pod oknami kúpeľne jeho bytu v Černínskom paláci 10. marca 1948.
|
|
Casting drámy Masaryk sa jednoznačne vydaril. Vznikol v produkcii spoločností IN Film a Rudolfa Biermanna za účasti českých, slovenských, ale aj zahraničných hercov. Domáci Karel Roden patrí k podstatným devízam silného ľudského príbehu. Jeho Jeník, ako ho častuje Oldřich Kaiser v úlohe Edvarda Beneša, je zlomeným človekom, ktorý sa snaží bojovať za svoju vlasť zo všetkých síl.
Okrem Rodena a Kaisera (obaja ocenení Českými levmi) treba spomenúť tiež skvelého psychiatra Steina v podaní nemeckého herca a spisovateľa Hannsa Zischlera alebo španielsku herečku Arly Joverovú, ktorá stvárnila Masarykovu snúbenicu Davenportovú. Konverzácie v angličtine tvoria pocitovo väčšiu časť filmu. Badateľný prízvuk českých hercov je priznaný a je na mieste.
Historickú závažnosť zradeného národa Ševčík vyvažuje viacerými trefnými poznámkami. Napríklad pri Masarykovej mimovoľnej poznámke v nočnom bare, že Československo sa nachádza v Nemecku, celé hľadisko na Berlinale vybuchlo od smiechu. Miernu žánrovú nevyrovnanosť filmu možno čiastočne odôvodniť tým, že scenár písali dvaja generačne vzdialení kolegovia, Alex Koenigsmark a Petr Kolečko.
Zvlášť treba vyzdvihnúť bravúrne zvládnutú technickú stránku filmu. Naaranžované prostredie a autentické kostýmy divákov presviedčajú, že sa naozaj nachádzajú vo svete pred druhou svetovou vojnou. Atmosféru filmu vhodne dopĺňajú aj hudobné motívy. Pre niektorých divákov môže prítomnosť omamných látok, sexu a bujarých zábav pôsobiť šokujúco. Akosi sa im táto „dekadentnosť“ nehodí do diplomacie alebo k oslavovanému menu Masaryk. Vo filme sú však zobrazené a využité funkčne.
|
|
Punc kvality filmu Masaryk zatienilo problematické udeľovanie Českých levov, kde film získal dvanásť sošiek. Po historickom úspechu sa oprávnene poukazovalo na nedostatočné vysvetlenie jeho nasadenia do českých kín na konci minulého roka len na jeden týždeň. Ľahko čitateľný zámer však producenti nepriznali.
Snímka síce týmto spôsobom pravidlá udeľovania cien Českej filmovej akadémie splnila, ale stojaté vody českého filmu rozbúrila a rozčerila na niekoľko dní či mesiacov. Nepomohli ani slová producenta Rudolfa Biermanna, ktorý na bratislavskej tlačovke po slovenskej oficiálnej premiére na otázku novinára odpovedal: „Pre mňa nie je dôležité, ako sa film dostane do kín, ale koľko ľudí film uvidí a či sa bude páčiť.“
Napriek nesporným kvalitám sa Masaryk môže do dejín československej kinematografie zapísať hlavne ako film, ktorý mal dve premiéry - jednu utajenú v decembri 2016 a potom tú slávnostnú v marci 2017. Bola by to však škoda. Verím, že opletačky okolo premietania a producentskej stratégie snímke neuškodia. Je to príťažlivá biografická dráma, ktorá nás, česko-slovenských divákov, bude baviť.
Masaryk (ČR/SR, 2016, 106 min.)
Réžia: Julius Ševčík. Scenár: Petr Kolečko, Alex Königsmark, Julius Ševčík. Hrajú: Karel Roden, Oldřicha Kaisera, Jiřího Vyorálka, Roberta Jaškowa, Eva Herzigová, Emília Vášáryová, Zuzana Krónerová, Martin Hoffman, Ján Grešo, Ján Jackuliak, Hanns Zischler, Arly Joverová, Paul Nicholas, Dermot Crowley, Milton Welsh
