|
DENNÍK RUŠŇOVODIČA |
DENNÍK RUŠŇOVODIČA |
Na svojrázne balkánske komédie sme si už zvykli, no pravdou je, že tento región stále prekypuje inovatívnymi nápadmi, zväčša z prostredia nižšej spoločenskej vrstvy. Iný nie je ani nový film režiséra Milosa Radovica – Denník rušňovodiča. Už od námetu „smrdí“ čiernou komédiou s absurdnými prvkami. Nápad nakrútiť film o mikrokozme rušňovodičov by mohol byť zlatou baňou pre nadšencov morbídneho humoru. Myšlienka síce za milión, ale...
Dej sa orientuje na skúseného rušňovodiča Iliju, ktorý by so svojim zamestnaním najradšej sekol. Dôvod je jednoduchý – za celú kariéru drží rekord v počte zrazených ľudí (28) a keď sa k tomu prirátajú „úspechy“ jeho otca a dedka, tak je z toho zaujímavé číslo. Ilija žije osamotený život na vlakovej stanici, kde mu spoločnosť robia ostatní kolegovia. Vie, že táto práca si vyžaduje silné psychické zázemie, lebo nie každý sa dokáže vyrovnať s tým, že niekoho zabije bez toho, aby bol odsúdený.
Jedného dňa sa mu pod koľaje doslova pripletie Sima, ktorý uteká z detského domova a už ako dieťa by svoj život najradšej ukončil. Ilijovi sa podarí Simu zachrániť a stane sa dokonca jeho adoptívnym otcom. Konflikt nastáva v momente, keď sa Sima ako dospelý rozhodne byť rušňovodičom. Ubiehajú týždne a mesiace, no zatiaľ nikoho nezrazil. Trpí úzkostnými stavmi, lebo v ňom narastá čoraz väčšia panika z toho, kedy tento hrozný deň príde. Ilija, ktorý čoraz viac prepadá svojim psychickým stavom a fantáziám, sa rozhodne pre radikálne riešenie.
|
|
Dej skutočne naznačuje, že by mohlo ísť o grandióznu čiernu komédiu, no bohužiaľ jej škodí málo vtipne napísaných dialógov. Tempo filmu je priveľmi rozvláčne, napriek tomu, že snímka má len 85 minút. Niektoré momenty vo filme sú síce zaujímavé a režisér stavia napätie na postupnom odkrývaní citového rozpoloženia Iliju a vzťahu ku Simovi, no chcelo by to vytrieskať z takéhoto nápadu viac než len pomalú drámu s občasným náznakom humoru.
Menší záber na vzťahy medzi postavami a dôraz na cynizmus by isto pomohol v odľahčení témy a jednoduchšej ceste ku divákovi. Samotný humor sa časom zunuje a opakovaný vtip stráca na sile. Do popredia sa dostáva aj podlomená psychika Iliju, z ktorej aj keď vznikajú vtipné momenty, sú následne udupané toporným dejom. Miestami som mal pocit, že režisér vlastne nevedel čo chce nakrútiť, či drámu alebo čiernu komédiu. Na silný úvod nadväzuje morbídny záver, medzi tým je rozpačitá plošina.
|
|
Výsledok je preto taký nemastný-neslaný, ale rozhodne stojí za to film okúsiť. Ide o pomerne kvalitne nakrútené dielo, na ktorom najviac zaujme námet, herecké výkony a európsky prístup k látke, no chýba v ňom typická balkánska šialenosť. Taká šedá festivalová jednohubka, ktorá vás síce neodpáli, ale ani výrazne neznechutí.
Dnevnik masinovodje (Srbsko/Chorvátsko, 2016, 85 min.)
Réžia: Milos Radovic. Scenár: Milos Radovic. Hrajú: Lazar Ristovski, Petar Korac, Pavle Eric, Mirjana Karanovic...
