|
OLLI MÄKI |
OLLI MÄKI |
Skutočný príbeh o tom, ako sa drobný pekár z fínskeho zapadákova takmer stal boxerským majstrom sveta, si vyslúžil od poroty v Cannes ocenenie Un Certain Regard. A jeho tvorca, Juho Kuosmanen, vďaka nemu získal renomé debutanta, ktorého stojí za to sledovať. Teraz túto jemnú životopisnú drámu, nakrútenú na 16mm monochromatický film, môžete vidieť aj na plátnach našich kín. Okrem nápaditého čierno-bieleho vizuálu, zaujme najmä nenútenosťou svojho hlavného hrdinu a zručným spracovaním jeho pocitov, ktoré dokáže divákovi sprostredkovať (bez viditeľnej námahy) až do najjemnejších nuáns.
Olli Mäki je v ringu ako doma. Má za sebou stovky amatérskych zápasov a mnohé z nich aj vyhral. Vo svete profesionálneho športu je však úplným zelenáčom. To, či tam vôbec patrí, ale zisťuje až vo chvíli, keď naň so zatajeným dychom hľadí celý národ jeho krajanov – jeho manažér (a niekdajší svetový šampión) Elis Ask sa totiž rozhodol, že z tohto tichého chlapca urobí dňa 16. augusta 1962 nového boxerského majstra sveta.
Má to byť najšťastnejší deň v Olliho živote a očakáva sa teda, že do príprav na zápas proti americkému „búchačovi“ Daveymu Moorovi vloží naozaj všetko. Nekonečné tréningy, zúrivá snaha schudnúť, aby sa zmestil do svojej váhovej kategórie a dotieraví filmári, ktorí zrod „nového fínskeho hrdinu“ bedlivo zaznamenávajú, mu nedovolia ani na chvíľu vydýchnuť. Zhodou okolností sa však v rovnakom čase v Olliho živote objavuje aj celkom in méta, než je zlatá medaila – bezprostredná a nenápadná Raija z jeho rodnej dedinky, do ktorej sa vrúcne zamiluje.
Kde však nájsť čas na romantiku, keď treba neustále pózovať pred fotoaparátmi, odpovedať na všetečné otázky novinárov a vďačne sa ukláňať pred sponzormi, ktorí za celý ten cirkus platia? Olli sa ocitá pod nepríjemným, ale aj nebezpečným tlakom. Zdá sa, navyše, akoby ani o titul, ktorý mu celé Fínsko tak srdečne praje, zas tak veľmi nestál...
|
|
O odvrátenej strane profesionálneho športu a obetiach, ktoré musia šampióni priniesť, vzniklo už filmov viac než dosť (z novších spomeňme aspoň americkú drámu Foxcatcher (2014), ktorá sa taktiež inšpirovala skutočnými udalosťami). Filmové spracovanie príbehu Olliho Mäkiho je však i tak v mnohom nevšedné a originálne. V prvom rade vám, samozrejme, do očí udrie jeho „retromilská“ čierno-bielosť - treba však povedať, že nevyužitá k žiadnemu strhujúcemu efektu, hoci sa aj na film rozhodne nepozerá zle.
Určite ale tiež neprehliadnete neochotu snímky zveličovať a prifarbovať dramatické okamihy. Tento prístup, žiaľ, vedie k určitej monotónnosti (ktorú sivá škála farieb ešte podtrháva), ako aj k dojmu, že si postavy v deji neprechádzajú žiadnym výraznejším vývojom. Každý z aktérov od začiatku až do konca zotrváva na svojom východiskovom stanovisku a divákovi ostáva len sledovať, ako sa to všetko utrasie. Na druhej strane to ale zase umožňuje vyniknúť niektorým jemnejším, no o to pôsobivejším momentom a emóciám.
|
|
Opakovane sa tu, napríklad, objavuje Olliho pocit trápnosti, ktorý je v kŕčovitých chvíľach mediálneho humbuku či panáčkovania pred mecenášmi vystihnutý tak presne, až je divákovi trápne spolu s ním. Rovnakým spôsobom film dokáže presvedčiť aj o úprimnosti, naoko predsa len trošku klišoidného vysvetlenia svojho dvojzmyselného titulu. No a nechýba tu ani jemný (ale trefný) humor, ktorý Olliho persónu „underdoga“, čo sa má proti svojej vôli stať hrdinom, vkusne dopĺňa. Na tom všetkom má, pravdaže, nemalú zásluhu herecký ansámbel na čele s Jarkkom Lahtim v úlohe Olliho, ale aj s nemenej zdatnou Oonou Airolou (Raija) a sugestívnym Eerom Milonoffom ( Elis).
Najšťastnejší deň v živote Olliho Mäkiho je, skrátka, športový film, kde však šport na plnej čiare poráža láska. Napokon, život dal Ollimu nakoniec svojim drsným spôsobom za pravdu – zatiaľ čo jeho hviezdny súper Davey Moore len o pol roka neskôr podľahol vo veku 29 rokov zraneniu z ringu, skromný a spokojný Olli Mäki nedávno oslávil okrúhlu osemdesiatku. Po jeho boku nechýbala ani jeho milovaná Raija (oboch si, napokon, skúste vystriehnuť aj v milom cameu na konci snímky..).
Hymyilevä Mies (Fínsko/Nemecko/Švédsko, 2016, 92 min.)
Réžia: Juho Kuosmanen. Scenár: Mikko Myllylahti, Juho Kuosmanen. Hrajú: Eero Milonoff, Oona Airola, Deogracias Masomi, Jarkko Lahti, Joonas Saartamo, Joanna Haartti, Mika Melender, John Bosco Jr., Olli Rahkonen a ďalší.
