HMYZ |
HMYZ |
Jeden z najväčších vlastníkov predstavivosti medzi filmovými tvorcami v jednom zo svojich filmov tvrdil, že sny sa nedajú speňažiť. Mal síce pravdu, no preňho sa stali živobytím. Svetoznámy filmový surrealista Jan Švankmajer nakrútil posledný film a zdá sa, že v ňom zosumarizoval svoj nelichotivý pohľad na skutočnú povahu ľudského bytia a jeho charakteru. Na záver plodnej tvorivej činnosti nám naservíroval v prvom pláne riadne negustiózny kúsok.
Vo svojej alegórii nás vidí ako hmyz. Tak ako je v univerzálnej symbolike hmyz vnímaný – navzájom sa požierajúce ohyzdy bez zakódovaných morálnych zábran. Švankmajerov mizantropizmus je napriek tomu plný pochopenia. S hrdinami hry bratov Čapkovcov Ze života hmyzu a tragickou postavou z Premeny Franza Kafku našiel porozumenie, no tentoraz ho vykreslil v oveľa nečitateľnejšej podobe ako doposiaľ. Český filmový velikán bol totiž vždy majstrom vo svojskom preberaní klasických svetových diel. Či už to bola kúzelná Alenka v ríši divov Lewisa Carrolla vo filme Něco z Alenky, nesmrteľný Faust vo filme Lekce Faust či dekadentná filozofia markíza de Sade a hororové poviedky Edgara Allana Poea zhmotnené v snímke Šílení.
Majster imaginácie nikdy neprestával udivovať nekonečnými možnosťami fantázie, prelínaním zmyslového a nadzmyslového sveta a pohrávaním sa so zdanlivými nezmyslami. Snové absurdity dotiahol často do krajnosti. Vedel, že ríša snov má nekonečné množstvo neodhalených zákutí a tie s radosťou odhaľoval. V predchádzajúcej fantázii Prežiť svoj život nám dokonca odhalil tie vlastné a na pomoc si prizval aj samotného Freuda a Junga.
Kým vo všetkých celovečerných snímkach neprekračuje filmovú ilúziu, s výnimkou predhovorov, tu ju uvedomelo rozbíja a nepriehľadnou kombinatorikou predstavuje film vo filme, film o filme, hru vo filme i zákulisie hry vo filme. Pozýva nás do ďalšieho neznámeho sveta, tentoraz aj do toho prozaickejšieho v zákulisí nakrúcania. Máme tak príležitosť vidieť snového génia v procese tvorby. Dobrý úmysel sa však pretavil do nekompaktnej formy a diváka mätie. Nedovolí mu plnohodnotne sa ponoriť ani do jedného sveta a stráca ho. Z hmyzej nočnej mory i z panoptického zákulisia skúšania divadelnej hry bratov Čapkovcov sme príliš často vytrhnutí a je tak veľmi náročné naladiť sa na trojitú až štvoritú Švankmajerovu vlnu.
![]() |
![]() |
Každý, kto aspoň trochu pozná jeho tvorbu, vie, že mu nerobí problém narúšať klasické filmárske postupy, pričom hraný film kombinuje s animovaným a bábkovým. Tu ho spojil aj s dokumentárnym a hoci je to zaujímavý ťah, celkovému myšlienkovému vyzneniu neprospel. Tvorca vložil do úst režiséra hry Ze života hmyzu repliku: „Umenie sa skladá z maličkostí, ale dokonale zrealizovaných.“ Tento podstatný detail pripojenia dokumentárnych úryvkov však výrazne narušil koncepciu. Časť o pripravovanom dokumentu o osobnosti Jana Švankmajera s názvom Alchymická pec sa zrejme ako zamýšľaný bonus alebo ďalší experiment prepašoval do Hmyzu, no atmosféru očividne narúša.
Sledovanie Švankamajerových filmov je vždy nekomfortné, ale zároveň prináša nadhľad a vtip. Nikdy sa neberie vážne a dáva nám priestor na nekonečné množstvo interpretácií. Podľa neho každá je správna. Nehľadá pravdu ani lož, iba nový pohľad na skazenosť človeka s vždy novými súvislosťami a kontextom.
![]() |
![]() |
Hmyz pôsobí ako halucinačná tragikomédia, kde všetky postavy trpia preludmi. Len s ťažkosťami nájdeme nejakú niť, ktorá by nás doviedla k aspoň nejakým skrytým významom týchto klamov. Hoci pointy z predlôh obyčajne v jeho filmoch vyústia do nových jedinečných foriem a významov, tu to cítiť len v menšej miere. Jan Švankmajer spečatil koniec svojej filmovej tvorby ako inak nočnou morou. Verný svojmu rukopisu opäť zas zotrel hranice medzi umením, skutočnosťou a zlým snom.
Hmyz (ČR/SR, 2018, 93 min.)
Réžia: Jan Švankmajer. Scenár: Jan Švankmajer. Hrajú: Kamila Magálová, Ivana Uhlířová, Jan Budař, Jaromír Dulava, Jiří Lábus...