|
PEPÍK |
PEPÍK |
V ukážke vidíte takmer celý jeho život, takže logicky priletí otázka, prečo by ste mali ísť na celý jeho film. Postava Pepíka je však výborne napísaná a možno má akurát v živote trošku viac smoly, pričom nemá k dispozícii napríklad čokoladovú bonboniéru, aby si sadol na lavičku a rozpovedal nám svoje CV v štýle Forresta Gumpa. Pepo však má čo povedať, akurát trošku trpí v druhej polovici, ktorá celý film strháva zbytočne nadol – pritom stačilo trošku lepšie strihať...
Pepík si zobral celkom veľké sústo, pokiaľ ide o časové rozpätie, kedy sa odohráva. Sledujeme už jeho počatie a svadbu rodičov, neskôr detstvo (tatko dlho nevydrží), pubertu (na konci základky ťažko, na strednej ešte viac), snahu nedostať sa na vojnu (modrá knižka to istí, no ako ju dostať?) a napokon aj v dospelom či zrelom veku. Životopis spočiatku nelení a má dobré tempo – uháňajú roky, menia sa herci, problémy i snaha ako ich riešiť (najprv iba lakonickým konštatovaním: vydržať!). Pepíkov charakter je mäkký, nechá sa obalamutiť i obmäkčiť (absentuje zrejme tatkova výchova či troška tvrdosti), na druhej strane je to dobrák, taký ten typ, na ktorého každý hajzel padne.
Mnohí diváci si rýchlo zaškatuľkujú Pepu do pasívneho typu, ktorý sa nedokáže rozhýbať, no scenár mu pripraví pár momentov, kde sa môže prejaviť. Už v polovici sa bude viacerým divákom zdať skôr civilný, ako by to bola jasná snaha nevykonštruovať príliš zložité životné momenty, ale ponúknuť nám Pepu ako sprievodcu tými, ktoré sme si sami prežili – naťahovanie so spolužiakmi, prvá cigareta, chuť neraz rebelovať, nájsť si správnu partnerku (alebo po nej aspoň túžiť). Po výrazných chvíľach sa vám môže dlho cnieť, kým zistíte, že Pepa ich ani nevyhľadáva. Svedčí o tom napríklad práca v kancelárii, kde vidíte ako sa mení svet tam vonku, ale jeho život vnútri veľmi nie. A nejde ani o to, že sa nechce z koloritu vymaniť ako to, ako sa dynamicky menia jeho kolegovia – niektoré majú ambície, iní zase cítia príležitosť. A on je rád za to, že si drží teplé miesto, stabilný plat, z ktorého môže ako-tak žiť.
|
|
Na to, aký je Pepík obyčajný, sa scenáristom darí udržať našu pozornosť v prvej polovici – rýchlo sa striedajú obdobia, v ranom detstve či na škole neostávame dlhšie ako desať minút, aby sme spoznali, že je Pepo plachý, nevýrazný a niekde vnútri túži po láske (prirodzene, keďže sa jej doma nedočkal). Malé pokusy o náklonnosť spolužiačok i triky ako sa nedostať na vojnu sú zábavné a prvých 45 minút sa film dokonca drží nad priemerom (dal by som tak 6/10)...
...no druhá polovica, keď sa z Pepu stane dospelý muž, prídu naťahovačky v kancli alebo spoznanie manželky i následne nie príliš šťastné obdobia otcovstva, výrazne stratí dych. Michal Suchánek sa síce snaží o dôstojný utlačený herecký výkon, no scenár mu neponúka veľa možností: manželské hádky, život podľa rovnakého vzorca či papuľnatá dcéra nedávajú veľké šance a postupne ste ubití životom ako on sám. Ak to mal byť šikovný ťah autorov, že nám zrazu utnú tempo v prospech väčšej miery nudy, čím nastolia autentický pocit duševného stavu hrdinu, nevychádza veľmi dobre. Film padá pod hranicu priemeru, má málo dobrých momentov, vedľajšie postavy ako napríklad hádajúci sa susedia nie sú neskôr ani dobre vykreslení, ako by sa miera pasivity presunula aj na všetkých ostatných.
|
|
Pritom herecké výkony mnohých zúčastnených nie sú márne. Filmu sa darí podávať rozmanitý štýl rôznych dekád a prakticky všetci chlapci i muži v roli Pepíka sú dobre obsadení. No nuda sa postupne dostaví a marí dobre vybudovaný základ z prvej polovice. Aritmeticky potom vychádza film na jasný priemer, čo si najprv dobre nahnal v úvodnom polčase, o to príde v tom druhom. Český Forrest sa síce nekoná, ale tvorcom nemožno uprieť dobrý námet. Škoda, že viac nestrihali a nevylepšili spracovanie.
Pepa (ČR, 2018, 90 min.)
Réžia: Ján Novák. Scenár: Ján Novák, Jaroslav Sauer. Hrajú: Michal Suchánek, Petra Špalková, Filip Blažek, Anna Stropnická, Martin Pechlát, Jakub Kohák, Natálie Grossová, Alice Bendová, Marek Vašut
