MAMMA MIA! HERE WE GO AGAIN

Recenzia na prvú Mamma Mia! je s odstupom desiatich rokov azda prísnejšia ako by si film zaslúžil. No dodnes si pamätám, ako na mňa nezapôsobil na prvú, zrejme kvôli sčasti divadelnému aranžmánu Phyllida Lloyd. Po druhom a ďalšom videní som však zobral film na minulosť, napočúval aj soundtrack naspievaný priamo hercami a z titulu sa stal celkom dobrý letný hit, ku ktorému sa dá vrátiť.

Dvojka po dekáde má preto náročnú úlohu, lebo musí nadviazať na divácky vďačný letný hit. Dve základné otázky znejú: o čom to vôbec bude? A má ABBA taký široký repertoár najväčších hitov, aby vystačili na celý druhý film bez opakovania piesní z jednotky? Tým, že niektoré pecky minule neodzneli, natíska sa šanca na ich použitie v dvojke. A čo sa týka deja, tvorcovia povolali Richarda Curtisa, ktorý napísal napríklad Lásku nebeskú či Štyri svadby a jeden pohreb, takže niečo by s postavami urobiť mohol. No poradiť si musí najmä s jedným veľkým rozdielom: Meryl Streep nehrá už prím, do dvojky sa jej asi nechcelo ísť.

Druhá Mamma Mia! preto prišla s výborným riešením, ktoré uľahčuje fakt, že väčšinou sa za 110 minút muzikálu nedarí vytvoriť poriadnu zápletku, lebo sa musí stále spievať. Here We Go Again! je prequel a pokračovanie súčasne, odohráva sa v dvoch odlišných érach: v roku 1979 sa prenesieme do minulosti, kedy Donna opúšťa školu, aby išla precestovať celý svet a dostane sa na malebný grécky ostrov. Cestou spozná troch chlapíkov: mladý Harry, Bill a Sam jej pomútia hlavu a zvyšok je už história, ktorú sme sa v jednotke dozvedeli z rozprávania, no teraz ju môžeme sledovať na vlastné oči. Súčasná línia sa sústredí na Sophie, ktorá sa snaží revitalizovať mamin hotel a pripraviť párty na jeho otvorenie.

Scenáristi majú vďaka rozdeleniu na dve línie ľahšiu i ťažšiu úlohu: museli napísať hodinové party pre každú skupinu hercov a tých istých postáv. Úprimne, veľa snahy si napokon nedali, no pasáž v minulosti má paradoxne lepšie možnosti ako súčasná – vďaka fantastickej Lily James objavujeme čaro charakteru Donny na cestách, objavovanie gréckeho ostrova, koketovanie s mladíkmi a vypĺňame si isté medzery. To súčasná kríza Sophie a Sky, jej odhalenia či povolanie starých známych tetušiek nie je také pútavé – aspoň trojica tatkov a nová akvizícia v podaní Andyho Garciu pridáva trošku šarmu do slabších scén. Je však potrebné uznať, že absencia Meryl Streep v súčasnej línii je citeľná a nejde iba o jej hlasový prejav.

Duo línií však má výhodu, že scenáristi sa snažili trošku ich mixovať a napríklad privádzať na rovnaké miesta, takže keď Donna v minulosti objavuje miesto hotela a Sophie sa dnes potuluje po jeho modernej verzii, má to svoje čaro a šikovný strih dokáže tieto zábery naprieč 40 rokmi využiť. Iná vec je, že málo z nás odhalí, kedy a kde sa nachádzame bez prítomnosti herečiek. S výnimkou dobových kostýmov sa tvorcom do vykresľovania roka 1979 ani nechcelo – a keď rovnaké šaty nosia v súčasnosti, mýli sa to.