|
ULICA V PALERME |
ULICA V PALERME |
Snímka Ulica v Palerme rozohráva na pozadí chudobnej sicílskej štvrte minimalistický príbeh dvoch žien. V jednej z úzkych uličiek sa stretli zoči-voči, aby ukázali, ktorá z nich je odolnejšia. Nikdy pred tým sa nevideli, no v jednej chvíli sa z nich stanú rivalky na život a na smrť. V jednosmerke zastavia oproti sebe, pričom ani jedna nechce uvoľniť cestu. Cúvať znamená prehrať nielen na ceste, ale aj v živote. A to nedopustí mladšia Rosa ani staršia Samira.
Psychologickú vojnu dvojice žien rozvinul veľmi sľubný a nápaditý námet talianskej divadelnej režisérky Emmy Dante. Do svojho filmového režijného i scenáristického debutu obsadila do hlavnej úlohy sama seba a nakrútila drámu nabitú vnútorným i vonkajším vzdorom. V metaforickom príbehu sledujeme dve odhodlané bojovníčky, ktoré už stratili trpezlivosť s osudom. Diváka však len stručne oboznámia s pohnútkami svojej razantnej nepoddajnosti. No je viac než isté, že obe formovalo prostredie divokej Sicílie. Autorka však podáva viac-menej stereotypné obrazy o živote a náture Sicílčanov. Vidíme ich preexponovaný temperament, živelnosť a iracionálne správanie.
Rosa spolu so svojou partnerkou Clarou, zosobnenou vždy výbornou talianskou herečkou Albou Rohrwacher, zablúdia v spleti úzkych uličiek Palerma, na ktoré Rosa nemá dobré spomienky. Odsťahovala sa už dávno a len nerada sa sem vracia. Pozvánku na svadbu prijala s nevôľou a hádka s priateľkou v nej navyše vyvolala odpor voči všetkému v jej rodnom kraji. Ako diváci však netušíme, aké sú dôvody jej odmietania všetkého miestneho.
|
|
V skratke sú nám naservírované aj úlomky zo života starej ženy, ktorá sa ocitne v zdanlivo nezmyselnej súťaži so vzdorovitou Rosou. Stačí to však na to, aby sme chápali jej hraničný nakumulovaný odpor. Je jasné, že vznikol ako následok krívd, aké musela v živote znášať. Neznáme hrdinky s ranami na duši sú tak skôr konfrontované s odmietaním vlastného života a minulosti ako jedna s druhou. To je práve najväčší prínos filmu. V obraznosti tkvie sila snímky, hoci aj forma v prvom pláne zaujme svojou originalitou.
Zo snímky sála horúčava a z horúcich hláv nevyslovená revolta. Sparno splodilo nervozitu a tá vyprovokovala vojnu s imaginárnym nepriateľom stelesneným osobou v oproti stojacom aute. Noc rozhodne, ktorá z bojovníčok vyhrá a či možno hovoriť o triumfe a či o oslobodení. Sú si až príliš podobné na to, aby sme dokázali uhádnuť víťazku. Vo vzduchu však visí tragédia.
|
|
Tvorkyňa snímky si zvolila neľahkú formu spodobenia revolty voči životu a na diváka kladie vysoké nároky. Nekráča totiž pútavou cestou bohato vykresleného príbehu, ale dáva prednosť tvrdému existencializmu a čistej psychologizácii. Minimalistický príbeh vzdoru sa jej dokonca podarilo pretaviť do moderného feministického spaghetti westernu s odľahčujúcimi parodizujúcimi prvkami. Odkazy na žánrové konvencie sú aj v tejto netradičnej podobe zjavné a posúvajú preto kvalitu filmu o level vyššie napriek tomu, že nám nepredstavuje typický divácky atraktívny kúsok. Rešpekt si zaslúži aj preto, že namiesto koltov vytasila ženskú tvrdohlavosť.
Via Castellana Bandiera (Taliansko/Švajčiarsko, 2013, 92 min.)
Réžia: Emma Dante. Scenár: Emma Dante. Hrajú: Emma Dante, Alba Rohrwacher, Elena Cotta, Renato Malfatti, Dario Casarolo, Carmine Maringola, Elisa Parrinello, Giuseppe Tantillo, Daniela Macaluso, Giacomo Guernieri
