CHRISTOPHER ROBIN

Christopher Robin je veľmi zaujímavý počin, ktorý v našich končinách skrýva obrovský hendikep. Je to výsostne americká/britská látka, ktorá nemá u nás takú výraznú podporu ako inde. Macka Pútu síce poznáme, vychádzal aj rovnomenný časopis, ale kto vie, koľko detí by z fleku vymenovalo všetkých jeho kamošov. Práve na nich a chlapcovi menom Christopher Robin je postavená celá táto verzia. Nie je to iba živá verzia Macka Pú, film sa snaží o väčší presah, zaberá aj témy tvorcu či dospievania.

Začína zvláštnou scénou, kedy sa mladý Christopher Robin lúči s Mackom Pú, Prasiatkom a ďalšími, aby nastúpil do internátnej školy. V bleskovom prológu zistíme, že postupne trávil roky na škole, stratil otca, spoznal manželku, narodila sa mu dcéra a dnes maká vo Winslow fabrike na kufre a trčí pred ním strašná dilema: zosekať náklady alebo vyhodiť ľudí – a najmä vysvetliť svojej rodine, že s nimi nebude môcť ísť na víkendovú chalupu. Keď mama s dcérou odídu (s kyslými tvárami,), je pred hrdinom náročný víkend plný čísel, no spestrí mu ho Macko Pú, ktorý príde do Londýna s klasickým problémom: stratili sa mu kamoši v 100-akrovom lese a prosí Christophera, aby mu ich išiel pomôcť hľadať. A tak sa Christopher Robin v dospelej podobe dostane do miesta, ktoré roky nenavštívil – a neskôr sa Pú s partiou vydávajú pomôcť mu do Londýna...

Christopher Robin sa pomerne ťažko vysvetľuje, akoby v sebe spájal viacero filmov pre veľa publika. Klasickú epizóda Macka Pú o stratených priateľoch. Civilnú líniu, kde si workoholik má uvedomiť cenu rodiny. Nechýba príbeh o chlapcovi, ktorý vyrástol v dospeláka (takmer) bez fantázie. A je tu bláznivý prechod reálnej osoby do fantastického sveta a vice versa, bláznivý výlet detských postáv k nám. Päť častí v jednom celku, pričom každá je solídne prepracovaná a celok sa snaží ako-tak držať, no naráža na malú bariéru: dejový tmel stopercentne nedrží pokope, len tie epizódy sú celkom fajn.

Marc Forster má za sebou veľa filmov a najmä Hľadanie Krajiny-Nekrajiny, ku ktorej nemá ďaleko. Christopher Robin je však predsa len odlišný – má osobité postavy v podobe zvieratiek, ktoré dávajú vlastné múdra a filozofie. Detskému divákovi sa budú zdať milučké, no ich hlbšie vyznenie núka iný zmysel. Akoby aj tie najjednoduchšie vety Macka Pú (z ničoho je niečo niečo, vždy putujem niekam) pôsobili abstraktne a nedokázali ste ich pochopiť, no sú aplikovateľné na životné pravdy. Nemusia zabrať ultimátne, ale keď sa nad nimi zamyslíte, filozofia Macka Pú je celkom uchopiteľná. Napríklad niektoré hry na slovíčka, ktoré pochopia inak vstrebávať svet, hoci sú v jadre iba detskou hrou.