ZLÉ ČASY V EL ROYALE

Drew Goddard je tvorca, ktorí nie je mnohým povedomý. Fanúšikom hororu Chata v horách (2012) azda zasvieti kontrolka, inými ani nepohne. Ďalšia indícia znie, že zručne adaptoval sci-fi Marťan a získal zaň oscarovú nomináciu. Povzbudený týmito úspechmi sa rozhodol, že ďalší film si napíše a súčasne zrežíruje sám – a vznikol mysteriózny triler Zlé časy v El Royale. Tradične platí, čím menej viete, tým si viac užijete, stačí sa pripraviť na dobrú premisu a výborne hrajúcich hercov.

Začnime premisou a najmä lokalitou, kde sa novinka odohráva. El Royale je vzácny hotel, ktorý leží na hranici dvoch štátov – Kalifornia a Nevada. Deliaca čiara neprechádza iba jeho pozemkou, ale dokonca aj recepciou a dá sa využiť na viaceré možnosti. Napríklad v Nevade sa dá naplno hrať na automatoch (ale až od 21 rokov), v Kalifornii zase viac piť. Časť izieb je v jednom štáte, časť v druhom. Je medzi nimi aj cenový rozdiel (a dolár na konci 60. rokov má predsa len inú hodnotu ako dnes), mnohí si však prišli sem oddýchnuť či skryť sa pred svojimi životmi a tajomstvami. A zišla sa tu pekne nesúrodá zostava: farárko Daniel Flynn, predavač vysávačov Laramie Sullivan, tajuplná černoška Darlene Sweet (prišla sem s dvomi kobercami či matracmi?) a neskôr dorazí aj roztržitá Emily Summerspring (dešifrujte to meno). Ubytuje ich mladíček Miles Miller, ktorému to na recepciu chvíľu trvá. A potom sa začnú diať veci...

Samozrejme, nepatrí sa prezradiť, čo sa stane. Ale oplatí sa pozastaviť už nad samotnou lokalitou, lebo El Royale je vskutku originálne miesto, ktoré je najmä v prvej tretine filmu využité naplno – predstavenie má šmrnc, skrýva nejeden dôvtipný moment a až neskôr zistíme, ako funguje a kedy zažilo najlepšie časy. Je škoda, že v ďalšej stopáži je už využité iba ako podklad na ostatné a hlavné dianie, pretože premisa by sa mohla využiť aj lepšie – dualita krajín, možnosť páchať niečo tu a skrývať inde atď.

O mystérium rozhodne neprídete, len Drew Goddard servíruje zápletku i konanie postáv veľmi opatrne. Dobre sledujte jednotlivé postavy – na ich zmapovanie budete mať dostatočný čas, lebo sú uvádzané dosť pomaly a v striedmych dávkach. Už len dialóg prvej trojice (Daniel, Laramie, Darlene) si pýta viac ako 15 minút a vtedy vám trkne, o čo Goddardovi ide – simuluje tu Tarantina a jeho precízne dialógové výmeny. Majster je iba jeden, ale ak by mal pôsobiť Goddard ako Quentinov žiak, rozhodne má dobrý potenciál. Je fajn sústrediť sa na skvelých hercov, ktorí vedia, čo majú hovoriť, ako to povedia a navyše si od prvého momentu budujú svoj charakter, takže ho môžete instantne milovať či nenávidieť.