DILILI V PARÍŽI

Snímka francúzskeho režiséra a animátora Michela Ocelota rozpráva príbeh malého dievčatka tmavšej pleti Dilili, ktorá so svojim kamarátom Orelom zažíva neobyčajné príhody a približuje divákom dobu „Belle Époque“ – krásne časy francúzskych dejín, na pozadí ktorých sa snímka odohráva. Východiskovým bodom sa stáva fakt, že sú na stope tajného spolku Majstromužov, stojacich za únosmi mladých dievčat v Paríži. A keďže Dilili odvaha nechýba, dobrodružstvo sa môže začať.

Ocelot (známy vďaka snímkam ako Princovia a princezné, či príbehom o chlapcovi Kirikou) zostáva opäť verný svojej typickej tematike jedinečnosti, každého z nás a prirodzenej rozličnosti medzi kultúrami. Je až s údivom ako je snímka aktuálna v dnešnej dobe (i keď sa odohráva v minulosti), najmä, čo sa týka rasovej otázky (Dilili je často hanobená kvôli tmavšej pokožke), čím ona patrične kontruje k ostatným postávam (ako ty mne, tak ja tebe). Ocelot v rámci animovaného filmu, určenému najmä detskému divákovi rieši i ďalšie dôležité otázky ako sú feminizmus, mizogýnia (v rámci ako sa tajný spolok správa k ženám, čo má až strašidelný charakter), či xenofóbia a takýmto prístupom môže pripomenúť napr. Cameronov Avatar (ekologická agitka).

Režisér teda výchovným momentom zdôrazňuje fakt, že predsudky sú úplné zbytočné, ak je človek slušný k tomu druhému. Činí tak nenásilným spôsobom, často humorne a jemne nad vecou (i keď si je dospelý divák vedomý všetkých vážnych súvislostí...)

Formálne znova využíva primárne čelného, bočného a ¾ pohľadu, kedy však často postavy centruje, čím nimi vypĺňa celý obraz a upozorňuje na ich dôležitosť v príbehu. Významnú úlohu zohrávajú aj zvolené farby, ktoré evokujú atmosféru danej doby, pričom má divák možnosť presunúť sa nachvíľku do uličiek Paríža a vychutnať si priestor rozličných kaviarničiek a kabaretov [čo podfarbuje i príjemná hudba Gabriela Yareda (Anglický pacient, Tom na farme...)].