|
SLNOVRAT |
SLNOVRAT |
Pred rokom nás desil Prekliatym dedičstvom (Hereditary, 2018), momentálne oslňuje Slnovratom (Midsommar). Newyorčan Ari Aster započal svoju režisérsku kariéru pred ôsmimi rokmi krátkometrážnou snímkou The Strange Thing About the Johnsons. Už vtedy dokázal, že strachu a hrôze nemusia dominovať krvilačné monštrá či duchárske postavičky. Človek si vystačí sám so sebou a ľudia sa navzájom vybičujú do trýznivých agónií. Je na divákovi, či sa k Asterovej tvorbe postaví v novom inovovanom fraku hororového gurmána, alebo neprekročí tieň mainstreamu a bude naďalej požadovať klasické ohlušujúce prvky či vizuálne vypiplané obludy.
V aktuálnom Slnovrate sa skupina amerických študentov dostane na spolužiakovu rodnú švédsku hrudu osláviť sviatok letného slnovratu, ktorý sa koná raz za 90 rokov. Vzťah Dani (Florence Pugh) a Christiana (Jack Reynor) funguje na zotrvačnosti, tak sa idú rozptýliť na bláznivý festival dosť folklórneho razenia do Pelleho (Vilhelm Blomgren) rodného Švédska. Spolu s nimi letia aj dvaja kamoši – rozvážny a inteligentný Josh (William Jackson Harper) a prototyp postpubertálneho Amíka menom Mark (Will Poulter).
Čaká ich spektakulárna deväťdňová slávnosť pretkaná rituálmi v srdci prírody. Tú si zvolila Pelleho „rodina“ ako základ celej jej existencie a svojimi úkonmi sa jej podriaďuje. Bez ohľadu na možnosť vlastnej voľby v rozhodovaní. Pred nami sa rozvíja dramatická submisivita obalená tranzom spolupatričnosti. Čo sa americkým hosťom javí ako príležitosť psychotropne si vyraziť z kopýtka, dostáva postupne vážne kontúry premysleného ritualizovaného počínania.
|
|
Asterov Slnovrat trvá takmer 2 a pol hodiny. A nenudí. Režisér si dáva načas v dávkovaní švédskych tradícií. Sú uhrančivé i otravné. Divákovi sa chce vyvrátiť celé kvetinárstvo. Unifikované stravovanie, folklór na každom kroku, zápalisté slovné či úkonové prejavy. Cez postavy amerických študentov sa aj my nedočkavo pýtame „WTF?“, no švédska komunita nás spoľahlivo ignoruje, prepne do rodného jazyka, prípadne okrajovo načrtáva najbližšiu udalosť.
Produkčne film zastrešila spoločnosť A24, ktorá stála aj pri jeho predchádzajúcom Prekliatom dedičstve, komerčne úspešných snímkach Izba Lennyho Abrahamsona či Ex Machina Alexa Garlanda, ale aj pri nezávisláckom snovom kulte menom Spring Breakers. Hororová dráma Slnovrat podobne ako The Witch stavia na atmosfére, folklórnej výprave a charakteroch. Vo vnútri mladej Dani sa bije pocit opustenosti s túžbou nájsť spriaznené duše. Najmä cez jej optiku sledujeme a nechápeme určité body obradov. Hrozivo sa na komunitnej atmosfére podieľajú aj tamojšie deti, ktoré vlastne reprezentujú hlbokú zakorenenosť jej členov v ich spôsobe živote a nazerania naň.
|
|
Režisér a scenárista v jednej osobe výborne pracuje so svojím námetom „prepnutého“ sektárskeho uvažovania a často necitlivého konania v kontraste s jej oslavne radostným charakterom. Film sa svojou myšlienkou veľmi podobá found footageovému The Sacrament Tia Westa, no rozpráva obradnejšie a neponúka možnosť konfrontácie s prišelcami. Spracovaním v rámci hororového žánru ho režisér zasa inovuje podobne ako Jordan Peele (Get Out, Us). So svojím kameramanom Pawlom Pogorzelskim vytvára Aster dusnú atmosféru nevyhnutnosti určitých krokov, ale aj pútavé prírodné scenérie, za skvostného vibrujúceho podmazu The Haxan Cloak.
Slnovrat vťahuje diváka do magického sveta celebrovania prírody, ktorej sa človek absolútne podvoľuje. Konkrétne pre našinca Ari Aster pripravil citlivo gradujúcu a znepokojivú atmosféru švédskeho folklóru s nesmiernou dávkou ritualizácie konania členov komunity. Prostredím a mentalitou sa o Slnovrate viac hodí hovoriť ako o mysterióznej psychodráme. Zvrátenosti lákajú a v trocha premrštenej a preritualizovanej stopáži určite uspokoja potreby náročnejšieho fanúšika aj hororového žánru.
Midsommar (USA, 2019, 147 min.)
Réžia: Ari Aster. Scenár: Ari Aster. Hrajú: Florence Pugh, Jack Reynor, Vilhelm Blomgren, William Jackson Harper, Will Poulter, Ellora Torchia, Archie Madekwe, Gunnel Fred ...
