CESTA DO NEMOŽNA

V roku 2015 sa nám pri príležitosti výročia narodenia Ľudovíta Štúra predostrela triková dokudráma o tejto významnej postave slovenských dejín. True Štúr bol vizuálne netradičný, no bohužiaľ aj nekonzistentný film. Jeho tvorcovia Michal Baláž a Noro Držiak sa teraz znova spojili, aby vzdali poctu ďalšej persóne našej minulosti, ktorej kredit je cenený aj na európskej úrovni. Hraný film Cesta do nemožna, ktorý taktiež obsahuje trikové efekty, mapuje príbeh Milana Rastislava Štefánika a prichádza storočie po jeho úmrtí.

Dejový rámec je zhmotnený prostredníctvom retrospektívy pri spomínaní Štefánikovho fiktívneho blízkeho priateľa, filmára Otakara Kubánka. V rozhovoroch s novinárkou Louise Weiss (zbytočne predabovaná česká herečka Jana Stryková) sa jej snaží priblížiť Štefánikovu osobnosť.

Tak sa aj divák dozvedá o pôžitkárovi, ktorý miloval ženy a disponoval zmyslom pre humor s intelektuálnymi črtami. Na poli 15 rokov (od 1904 až do nešťastnej havárie) vidíme jeho potulky svetom, výstupy na Mont Blanc, fotografickú vášeň ako aj kariérne míľniky v 1.svetovej vojne či zdravotné ťažkosti a úvahy o samostatnosti Slovákov.

Obsahovo sa teda film drží nad bezpečnou hladinou. Zobrazuje zásadné body v kariére Štefánika a prezentuje nám ho ako nebojácneho dobrodruha, snílka, ale aj obyčajného človeka. Film však nemá v zásade dokumentárny charakter. Do hĺbky zrejme viac zájde dvojdielny televízny dokument Milan Rastislav Štefánik. Ten s Držiakom pripravil dokumentarista Michael Kaboš, ktorý sa podieľal ako spolu-scenárista a kameraman aj na Ceste do nemožna.

Výraznou zložkou filmu je vizuálna stránka. Keďže je postava Kubánka filmárom, tak je tomu podriadená aj obrazová charakteristika. Sme na začiatku 20.storočia, takže vizuál reflektuje trikové efekty z ranného štádia kinematografie a priamo odkazuje na Geórgesa Mélièsa. Vidno aj výraznú fabulu celého príbehu, začínajúcu už pri samotnom Kubánkovi. Režisér sa snaží priniesť niečo nové a netradičné, obalené v zaujímavom kabáte. Snaha veľmi pôsobivá a úctyhodná.

Horšie je však prevedenie. Animácií je tak veľa, až to škodí. Extrémna štylizácia dosahuje rušivého efektu a nedokonalou prezentáciou trikov zhadzuje črtajúcu sa netradičnosť. Oproti True Štúr sa animátori skutočne odtrhli z reťazí, čo v konečnom výsledku škodí a žiadna impresia à la Sin City sa nekoná. Cesta síce zachytáva dobovú atmosféru, ale kombinovanie živých hercov s CGI trikmi pôsobí nedôveryhodne, reklamne a gýčovo. Dokonca mierne odpútava pozornosť od snaživého stvárnenia Štefánika hercom Tomášom Mischurom.

Veľkou devízou tohto magického, ba až snového prístupu je však jeho odľahčená forma, ktorou má film množstvo vtipných momentov. Už od úvodných kreditov vo forme Star Wars dokáže diváka naladiť na správnu vlnu a odkazy na kinematografiu sú nespočetné, vrátane filmových plagátov (napríklad Kabinet Dr. Caligariho), scény ako z Titanicu či kolonizácie Tahiti bačami zo Slovenska. Nie každému to môže sadnúť, no hravosť je evidentne cielená na mladšie a niekedy aj staršie publikum (scéna s malým Federicom Fellinim).

Finálny dojem je dvojaký. Pri Ceste do nemožna sa dá zabaviť. Tvorcovia sa snažia priniesť niečo unikátne, no v konečnom dôsledku si prehnanou iniciatívou mierne podpiľujú konár. Ak im skočíte na lep a zvolená forma vám nepríde príliš prepálená, tak si film určite užijete aspoň do istej miery.

Cesta do nemožna (SR/ČR, 2019, 90 min.)
Réžia: Noro Držiak. Scenár: Michal Baláž, Michael Kaboš, Noro Držiak. Kamera: Michael Kaboš. Hudba: Vladimír Martinka. Strih: Michal Kondrla. Hrajú: Tomáš Mischura, Petr Vaněk, Jana Stryková, Kristína Svarinská, Jana Oľhová, Judit Bárdos, Marek Ťapák, Ján Greššo ...