THE LIGHTHOUSE

Na opustený ostrov, ktorého centrom je Maják prichádza Ephraim so starým strážcom Thomasom. Počas mesačnej služby má Ephraim pomáhať Thomasovi s obsluhou navigačného prístroja pre lode. Neustále hučanie majáka, všadeprítomné čajky a drsné lámanie vĺn o skaly sa stávajú denným chlebom pre ich mentálny stav.

Cholerický Thomas mladému poriadne prikladá, neopomenie životné „múdrosti“, príbehy a pracovnú šikanu, no k samotnému svetlu majáka ho pustiť nechce. Atmosféra medzi nimi sa vyostruje a po jednej silnej búrke sa dvojica ocitá kompletne odrezaná od sveta. Začína pravé psychologické inferno v spoločnosti alkoholu.

Režisér Robert Eggers je stále režijný nováčik. Maják predstavuje len jeho druhý celovečerný film, zato už tým prvým na seba strhol pozornosť ako vyznávačov mysterióznych hororov, tak aj artových divákov. Predlohou mu bola nedokončená poviedka Edgara Allana Poea v kombinácii s voľnou inšpiráciou skutočnej udalosti ešte zo začiatku 19.storočia. Dokazuje, že horor nie je až taký mŕtvy žáner. V porovnaní s artovým vyznením jeho najnovšieho filmu sa však Čarodejnica javí ešte ako komerčný film.

Počas celej minutáže sme v prítomnosti dvoch mužov a črtajúcej sa ponorkovej choroby. Tak ako sa Thomas dostáva Ephraimovi postupne pod kožu, tak pôsobí na diváka aj znepokojivá atmosféra opusteného ostrova s týčiacim sa falickým majákom. Film v sebe evokuje takmer nulový dej, aký zvykne do svojich diel vkladať napríklad Béla Tarr (podobnosť s Turínskym koňom), ale za touto stenou majáka sa skrývajú veľmi zaujímavé témy.

Scenár režiséra a jeho brata Maxa je nabitý pekelne biblickými a antickými symbolmi, ktoré vytvárajú nadčasové podobenstvo o mýtoch a mágii. Chýba tomu však akýsi silný emočný náboj, ktorý by v divákovi nezanechal chladné pocity, ale fatálne ho zaklincoval do sedačky. Nechcem tým povedať, že to vyznieva zle, ale kadencia tém a podobenstiev je až prílišná. V jednotlivostiach je Maják famózny, ako celok slabo pokrivkáva. Veľkú mieru na inakosti filmu však zohráva jeho formálne spracovanie.

Eggers sa netají tým, že samotné nakrúcanie bolo poriadnym peklom. Mnoho drsných záberov, napríklad živelné vlnobitie, bolo zrealizovaných počas búrky, ktorá postihla lokalitu nakrúcania. Práve forma je extrémne zaujímavá, nakoľko čiernobiely obraz je v pomere takmer 1:1 (1.19:1) a odkazuje na skoré štádiá kinematografie, najmä na severských tvorcov, vo filmoch ktorých mala nespútaná príroda významné zastúpenie.

Kamera je dychberúca a Jarin Blaschke za ňu najnovšie získal nomináciu na Oscara, aj keď konkurencia je ozaj silná. Pokojne si môžeme nielen vo vizuálnej, ale aj obsahovej rovine, zaspomínať na Larsa von Triera. Aj keď sa Blaschkeho skvelé zábery časom mierne opakujú a forma (hlavne v exteriéroch) upadá do rutiny, genialite to vo viacerých smeroch neuberá. Do toho famózne ozvučenie a nervydrásajúci hukot samotného majáka poriadne pridávajú na hororovej atmosfére.

Všemožné námornícke príbehy s prozaickým nádychom, ktoré rozpráva starý strážca, vyznievajú len ako vatové bľabotanie počas oddávania sa alkoholu, masturbácii alebo snívaniu o morských pannách. Našťastie si Eggers zabezpečil extrémne silný herecký potenciál. Defoe je excentricky geniálny, jeho herectvo je ako ostatne na najvyššej úrovni (fantastické monológy) a dokáže si diváka chytiť na háčik aj takou banalitou, ako je prdenie. Vtipné momenty všeobecne fungujú na výbornú, aj keď spravidla nesú znaky prvej signálnej.

Naproti nemu stojí známy upír Robert Pattinson, ktorého už približne od Cosmopolisu netreba zatracovať. Keďže si scenáre začal poctivo čítať, tak máme možnosť vidieť zatiaľ jeho najlepšiu časť hereckého talentu. Je z neho zdatný sekundant Defoa a zhruba od druhej polovice filmu aj rovnocenný hráč, skvele zvládajúci survival psychadéliu na alkohole.

Maják má parádne dusnú atmosféru a tak skoro vám z hlavy nevyfučí. Ba naopak, bude mať tendenciu doznievať a postupne nahlodávať zvnútra, podobne ako sa kryštalizuje význam času a identity pre obe postavy. Jednotlivé časti filmu fungujú na výbornú, no ako celok ide o hru na art, ktorej chýba niečo navyše. Do zradných vôd šedého priemeru našťastie nepadne. Za film roka alebo ultimátnu bombu by som ho však nepovažoval.

The Lighthouse (Kanada / USA, 2019, 109 min.)
Réžia: Robert Eggers. Scenár: Robert Eggers, Max Eggers. Hrajú: Robert Pattinson, Willem Dafoe, Valeriia Karaman ...