EMMA.

O príbehy slávnej anglickej spisovateľky Jane Austin, zakladateľky moderného “rodinného” románu prejavilo záujem už niekoľko filmárov. Medzi najznámejšie sfilmované diela patrí azda Rozum a cit s Emmou Thompson, či Pýcha a predsudok s Keirou Knightley. Príbeh o krásnej, no povýšeneckej Emme sa dočkal hneď niekoľkých spracovaní - spomeňme si napríklad na stvárnenie postavy Gwyneth Paltrow z roku 1996. Rok 2020 priniesol jej ďalšiu inkarnáciu, tentokrát z pohľadu režisérskej debutantky Autumn de Wilde. V tomto prípade však nejde iba o režisérsky, ale aj scenáristický debut (Eleanor Catton), čo sa v konečnom dôsledku na výslednej podobe Emmy. aj celkom podpísalo.

Je ďalšie spracovanie príbehu z prostredia anglickej lepšej spoločnosti naozaj potrebné? Aká je nová Emma., ktorá svoj názov ozvláštňuje bodkou na konci? Pomerne nezvyčajný názov filmu končiaci spomínaným interpunkčným znamienkom režisér zdôvodnil ako symbol prezentujúci "dobový" kúsok zasadený do svojej charakteristickej éry - 19. storočie, prepych a pôžitkárstvo. Vedenia rodného panstva sa ujíma krásna Emma Woodhouse (Anya Taylor-Joy). Honosné prostredie, v ktorom žije, verne kopíruje odraz jej samej. Neustále velebenie okolím až do nebies a pochvaly najvyššieho stupňa prakticky za každú maličkosť, sú samozrejmosťou každého jej nového dňa. Či už za namaľovaný obraz, krásny úsmev alebo hru na klavíri. Pritom v skutočnosti ide vždy iba o priemerné výkony, ďaleko vzdialené od výnimočnosti. A tak sa niet čo čudovať, že rozmarná dcéra slabošského vdovca doslova prekypuje samoľúbosťou a sama o sebe má nadhodnotenú mienku.

Navyše je jej veľkou zábavkou dohadzovanie partnerov svojim najbližším. Do vlastného vydaja sa vôbec neženie, no vzťahy druhých rieši s nadšením. Potom, čo sa jej podarí stmeliť zopár známych a priviesť ich až k sňatku,  začína veriť, že disponuje veľkým talentom na spájanie ľudských duší v jeden celok.  A tak pokračuje svojou vernou priateľkou Harriet (Mia Goth), ktorú aj keď možno nechcene, no iba kvôli svojim vrtochom, odkláňa od perspektívneho vzťahu s inteligentným mužom.  Neuvedomujúc si, že láska je o niečo komplikovanejšia a neradno do nej zasahovať, sa čoskoro dostavia výsledky jej manipulatívnych praktík v podobe bolestných sĺz a niekoľkých zranených sŕdc. Emmin jednoduchý úsudok o najvyššom cite, ktorý je zmyslom všetkého sa jej škaredo vypomsťuje...

Všadeprítomný opar histórie a pompéznosti dostáva v príbehu svoje čestné miesto cez okulahodiace honosné bály, detailné dobové účesy s vyšperkovanými ozdobami vo vlasoch až po samotné kostýmy. Tie sú vskutku obdivuhodné a Emma ich počas dvojhodinovej prehliadky svojej osobnosti odprezentuje naozaj mnoho. Priestranné izby domu Hartfield sú zahalené do pastelových farieb alebo ich naopak striedajú teplé tóny prevažne hnedých a bordových odtieňov, v ktorých sa odohráva väčšina spoločenských stretnutí. K plusom možno priradiť hudobnú zložku, ktorá je veselá a hravá, no častokrát neladí s postavami, ktoré pôsobia väčšinu deja chladne, až roboticky. A tu sa dostávame k najväčšej slabine Emmy..

Herecké obsadenie je tak nešťastne zvolené, že na ňom padá celé kúzlo filmu. Chémia nefunguje, väčšina hercov pôsobí na diváka vyslovene antipaticky a charaktery ich postáv, vo forme, v akej sú zobrazené, nemajú výrazne čo ponúknuť a čím diváka zaujať. Paradoxne je to často práve otravná a ukecaná slečna Batesová (Miranda Hart), ktorá v mnohých scénach spĺňa funkciu vtipnej a osviežujúcej vsuvky. Nesympatickosť možno tolerovať pri hlavnej postave, pretože vzhľadom na jej osobnosť a mladícku aroganciu je to práve ona, ktorá si musí sympatie diváka získavať postupne, tým, že mu preukáže schopnosť nápravy. Problémom sú však aj ostatné postavy, ktoré akokoľvek zohľadňujúc fakt, že Emma. zastáva aj funkciu spoločenskej satiry vykresľujúcej karikatúry šľachticov, sa jednoducho ničím nevryjú do pamäti.

Mnohé scény pôsobia až nadmieru sterilne, čo zo začiatku môže u diváka vyvolať záujem vyvierajúci z nevšednosti, no toto prvotné vnímanie pomerne rýchlo kĺže do vlažných pocitov s pachuťou otravnosti. Na okamih vám aj napadne, či sa režisér nenechal inšpirovať Favoritkou od predstaviteľa gréckej divnej vlny Yorgosa Lanthimosa, no ak by tomu skutočne tak aj bolo, jeho zámer veru nevyšiel. Druhá polovica príbehu, v ktorej sa Emma začína poľudšťovať je rozhodne zaujímavejšia. K jej prerodu výrazne dopomáha pán Knightley, ktorý v tomto príbehu snáď ako jediný disponuje triezvym rozumom. Dospievajúcej žene, ktorej pýcha bráni vidieť podstatu skutočných hodnôt sa nebojí podstrihnúť hrebienok a bolestne poukázať aj na jej tienisté stránky povahy.  

Emma. obsahovo vyznieva oproti ostatným príbehom z pera Jane Austin ako o niečo prostejší a menší príbeh. Divák si veľmi rýchlo domyslí, kam celý dej smeruje a aký bude jeho záver. Napriek tomu by sa dal celý príbeh poňať oveľa veselšie a pri vhodnejšej voľbe hercov z toho mohol vzniknúť milý zážitok s posolstvom o hodnote človeka, ktorú neurčuje majetok, ani jeho postavenie. V porovnaní s ďalším dobovým filmom, ktorý ešte stihol priniesť január tohto roku na plátna našich kín, majú Malé ženy presne to, čo Emme. chýba. Hravosť, ľudskosť a prirodzenosť. Emma. divácku dušu nezahrieva, necháva ju pomerne chladnú a neuspokojenú. Prináša iba akýsi polovičný zážitok, ktorý z hlavy veľmi rýchlo vyšumí a jedno pozretie úplne stačí. Bodka.

Emma. (UK, 2020, 124 min.)
Réžia: Autumn de Wilde. Scenár: Eleanor Catton, Jane Austen (based on the novel by). Hrajú: Anya Taylor-Joy, Johnny Flynn, Mia Goth, Angus Imrie, Letty Thomas, Gemma Whelan, Bill Nighy, Edward Davis, Rupert Graves, Miranda Hart, Myra McFadyen ...